Článok pokračuje pod video reklamou
Každému jubilantovi, ktorý v tomto roku oslávil okrúhle jubileum, bola doručená pozvánka a ZPOZ pri Obecnom úrade v Málinci pripravil v sobášnej sieni v Spoločenskom dome naozaj slávnostnú atmosféru a nie jednému sa vtisli do očí aj slzy dojatia.
Teší nás, že si mnohí našli čas a prišli, pretože dni sú všedné ale aj sviatočné. Čas života je neúprosný, svojvolne farbí vlasy na bielo a brázdi vráskami tvár. Mnoho jarí a jesení musí človek prejsť, aby uvidel dielo ako čosi ucelené. Život sa skladá najmä z radostí a starostí. Preto nie je zvláštnosťou, že si chránime v sebe krásne chvíľky, každy okamih radosti.
My sme chceli, aby sa to ľudské a kresťanské ,,Miluj svojho blížneho ako seba samého“ z duše človeka nevytratilo a aby sa s úctou pozeralo k ľuďom, ktorí učili generácie písať, čítať, ktorí liečili a projektovali veľké diela a dorábali každodenný chlieb. Veď staroba má svoju hrdosť, vysoký vek tají múdrosť života. Potešilo ich nie to, že dostali darček ale to, že si v tomto ,,jesennom“ veku niekto na nich spomenul a pripravil tak málo, jedno pekné slávnostné popoludnie.
Najstaršia občianka, ktorá sa nášho stretnutia dôchodcov zúčastnila, mala 93 rokov – pani Púpalová a vôbec nevyzerala, ako keby už mala všetko prežité, práve naopak. Vyžarovala z nej blahodárna pokojná energia, ktorou nás prítomných akoby dobila do ďalších dni a rokov. Po slávnostnom prijatí sa v sále spoločenského domu stretli aj ostatní naši dôchodcovia z obce.
Deti akoby sa predbiehali programom, čo všetko sa pre naších dôchodcov naučili a pripravili. Bolo to o to krajšie, že to boli ich vnúčatá.
Rozchádzali sme sa v podvečer s pocitom, že sme opäť urobili niečo pekné a záslužné, pretože žijeme v storočí, ktoré jedni nazývajú storočím vedecko-technickej revolúcie, iní storočím informácií a vlastne takéto príležitosti a stretnutia so staršími občanmi nás nútia zamyslieť sa, ako veľmi si ich máme vážiť.
