V krátkosti tieto umenia predstavíme a keďže karate je už čitateľom dostatočne známe, pripomenieme len, že sa jedná o bojové umenie používajúce ako hlavnú zbraň jednotlivé časti ľudského tela, čo však celkom neplatí pre tradičné okimawské školy karate, kde sa využívajú aj niektoré zbrane, ktoré v tomto prípade vznikli z poľnohospodárskych nástrojov ako napríklad kama – pôvodne košík, alebo torfa – rúčka mlynského kameňa, atď.
Učitelia Strhársky a Borguľa sa zamerali práve na okimawskú školu Goju-ryu, čo v presnom preklade znamená tvrdá /GOI/ - jemná /JU/ škola /RYU/, ktorá zachováva dávne tradície.
Menej známym bojovým umením, ktoré má však stáročné tradície a patrí medzi základné a najťažšie bojové umenie vychádzajúce z tradičného japonského šermu, je I A I D O - čo vo voľnom preklade znamená harmónia ducha, tela a meča. Za jeho zakladateľa je považovaný samuraj H. D. Šigénobu.
Stalo sa tak v druhej polovici 16. storočia, kedy založil školu Muso-šinderu. Preferovaná bola technika rýchleho tasenia meča a úplne očistenej mysle za pomoci meditácií, čo platí doteraz a o čo sa, podľa slov trénerov, snažia aj malí lučenskí bojovníci v CVČ s ich učiteľmi.
Je dobré, že určité percento cvičencov tvoria dievčatá, ktoré v poctivom prístupe k cvičeniu prekonávajú aj svojich vrstovníkov.
Autor: STRHÁRSKY, JANA KÓKAIOVÁ,CVČ MAGNET
