Po narodení Annamárii sa Jankovýchovcom z Veľkého Krtíša obrátil život na ruby. Veronika sa o tom, že jej najmladšie dieťa nebude v poriadku, dozvedela pri sonografickom vyšetrení v 25. týždni tehotenstva. Neskôr zistili, že bude mať rázštep chrbtice. Dievčatko sa narodilo tesne po Novom roku v Bratislave. Hneď ju aj operovali. Zistili totiž, že má hydrocefalus. To znamenalo, že v jej mozgu sa nachádzali vzduchové bubliny, ktoré by bránili v jeho vývoji. Vďaka rýchlej operácii nie je Annamária mentálne postihnutá. Rodičia boli najprv v šoku, že prečo sa to muselo prihodiť práve im. Dvoch synov majú predsa zdravých. Až neskôr sa Veronika dozvedela, že jej v tehotenstve chýbala kyselina listová, ktorá je pre zdravý vývoj plodu veľmi dôležitá.
Rodičia robia všetko preto, aby sa stav ich najmladšej dcérky zlepšil. „Chodíme po kúpeľoch a na rôzne vyšetrenia. V Žiline jej aj naprávali nôžky. Chceli by sme ísť na operáciu do Brna, ktorá by jej určite pomohla. No nemáme dostatok finančných prostriedkov a poisťovňa nám tento zákrok odmieta uhradiť. Čítali sme o dievčatku, ktoré operovali v rakúskom Linzi. Pomohla jej, dokázala sa postaviť na nohy. My však nemáme odkiaľ zobrať vyše milióna,“ hovorí Veronika. Keby nebolo jej, Annamária by dodnes nemala invalidný vozík a autosedačku. Všetko, čo výrazne pomohlo jej dcérke k životu, si musela na úradoch doslova vydupať. Až pred 1,5 rokom jej priznali opatrovateľské a manželovi Petrovi po roku úplný invalidný dôchodok.
Dovtedy dostávali len materskú. Veronika si napriek tomu vždy hovorí, že niektorí sú na tom horšie ako oni. „Hlavne, že máme vôľu a veríme si. Aninku berieme takú, aká je. Robíme pre ňu všetko, čo je v našich silách. Dúfame, že sa naše deti raz postavia na vlastné nohy a budú aj vzdelané. Chceme ich pripraviť na život,“ prezrádza energická Veronika. Ich najmladšie dieťa je už dnes prváčik. Do školy chodí veľmi rada a našla si tam aj kamarátky. „Teraz som chorá, tak som nebola v škole. Preto som aj smutná. Ale domáce úlohy už mám urobené, pri nich nie je nuda,“ povie okaté dievčatko. Jankovýchovci jej musia stále vymýšľať iné jedlá. Annamária nezje všetko. Najradšej má čokoládu a cestoviny. Ovocie a zeleninu nechce ani vidieť. „Vymýšľame rôzne spôsoby, aby jej nechýbala zdravá a výživná strava,“ objasňuje Peter. Veronika ju berie takmer všade so sebou. Cestujú po celom Slovensku aj s kamarátkou a jej synom. Aninka sa so svojim osudom zmierila. Najväčším zážitkom pre ňu a jej mamičku bolo, keď si sadla prvýkrát na koníka a povedala – „Konečne chodím.“ Odvtedy jazdu na koni zbožňuje. „Budem lekárka alebo jazdkyňa,“ s úsmevom dodá dievčatko. Jej rodičia súhlasne kývnu hlavou. Veria, že sa jej to naozaj splní. Chcú len to, aby sa na zdravotne postihnuté detičky nezabúdalo a aby sa pre ne robilo čo najviac.
Autor: DENISA HORVÁTHOVÁ
