Keď bol Peter Molnár malý chlapec, rád sa tmolil v jeho dielni. Dnes jeho meno môžete nájsť vypálené vo vnútri ručne vyrobených husieľ. Má tridsať rokov. Výrobe husieľ a viol sa venuje od svojich osemnástich. V malej dielni, kde má všetko svoje miesto, sa vôňa dreva mieša s arómou živice, kože, prírodného lepidla. Zhotoviť husle je poriadny kumšt. Všetko musí sadnúť na desatiny milimetra. „ Husle vyrábam zo smrekového, javorového a ebenového dreva. Musí byť kvalitné a prírodne vysušené. Je zo stromov rastúcich na severných svahoch, na kamenistom podklade, vo výške najmenej tisíc metrov. Sušenie trvá aj šesť rokov,“ vysvetľuje Peter. Pozorne skúma na tenké plátky narezané drevo. Dôraz kladie na štruktúru, hustotu letokruhov.
Kým sa zrodia „biele“ husle, bez povrchovej úpravy, uplynú tri týždne. Ďalší mesiac trvá ich konečná úprava. „Lak si miešam zo špeciálnych živíc. Mám na to vlastný recept,“ prezrádza majster. Ručne vyrezaný slimák, ebenové drevo na hmatníku, nádherná kresba nalakovaného dreva svedčí o precíznej robote. Sláčiky Peter zatiaľ nevyrába, len do nich navlieka konské vlasy. „Najkvalitnejšie sú z mongolských koní. Samozrejme, že z mŕtvych. Objednávam si biele aj čierne. Pri renovácii či oprave sláčikov pracujem aj so striebornými drôtmi, “ povie. Okrem toho pri výrobe hudobných nástrojov používa aj kožu z krokodílov alebo klokanov. Prvé husle, ktoré vyrobil pred dvanástimi rokmi, putovali do Ameriky. Petrových výrobkov je však v zahraničí už viac. Jeho meno poznajú hudobníci, ktorí si chcú dať hudobné nástroje vyrobiť alebo opraviť.
Peter mal veľakrát nutkanie naučiť sa hrať na husliach. Práca s drevom mu však zaberie všetok voľný čas. „Jednoduché tóny dokážem zahrať. Najlepšie však je, keď hudobník hrá a ja počúvam. Zvuk sa dá aj vylepšiť. Je to však zložité. Husle treba úplne rozobrať,“ vysvetlí majster, ktorý sa zaujíma aj o hviezdy. Prvý ďalekohľad zostrojil so starým otcom. Dnes má nový, moderný. „Vo vesmíre je stále čo objavovať,“ dodal.
