Anna pôsobila vo folklórnom súbore Agačinka. Raz potrebovali na Hontianske slávnosti vyrobiť bábiku v kroji. Rozhodla sa pomôcť a vyskúšala jednu spraviť. „Celkom mi to išlo. Začala som ich teda robiť,“ hovorí. Bábiky robí reťazovo. Urobí si viac telíčok, ktoré sú zo šifónu a vypchá ich vatelínom. Hlavičku kúpi a pripevní ju k telu. Mužom dokonca ručne vyšije aj vlasy. Ženám zapletie vrkoče a pridá aj gorálky. Potom vyrobí klobúk, šatku alebo čepiec. Bábikám ušije pančuchy a krpce.
Zhotovuje aj sukne, nohavice, košele, oplecky či sabatky. Látku na šaty kupuje v obchodoch. „Chcem sa najviac pridržiavať pôvodným textíliám. Moje bábiky nie sú plastové ale celé textilné,“ povie. Pri výrobe jej asistuje aj manžel. Vystrúhal malé lavičky a aj motyku. Anna chcela presne vedieť, ako vyzerajú ľudové kroje z rôznych dedín. Bola preto za ženami, ktoré ich vedia šiť. Oni jej všetko poukazovali.
Vyrobila už bábiky v príbelskom a plachtinskom kroji a v hontianskom kroji. Niektoré majú slávnostné oblečenie a iné bežné pracovné. Dokonca zhotovila aj mladomanželov v pôvodnom kroji, ženu s dieťaťom v náručí a aj starenku tkajúcu na kolovrátku. „Urobila som už okolo päťdesiať bábik. Keď sa pozriem na výsledok mojej námahy, mám ten najlepší pocit,“ prezrádza Anna. Najväčší záujem o jej bábiky majú ľudia zo zahraničia. Postupne má v pláne vyrobiť bábiky, ktoré budú poobliekané v krojoch z celého Slovenska. Teraz sa chystá do Detvy, kde má folklór hlboké tradície. Ľudový odev predsa musí vidieť. Až potom dokáže vyrobiť jeho vernú kópiu.
Autor: DH