Po strednej škole ostal Rado nezamestnaný. Doma sa nudil a tak sa rozhodol, že sa bude niečomu venovať. Na hrušovských slávnostiach videl košikárov. Ich práca sa mu zapáčila. „Brat starého otca vedel vyrábať košíky. Ukázal mi, ako to treba vyrobiť. Skúsil som a celkom sa mi košík podaril,“ hovorí s úsmevom študent vysokej školy. Košíky z prútia naučil robiť aj kamaráta a tak ich spravili pár aj spolu. Jeden košík zhotoví Rado za tri-štyri hodiny. Vyrobí si filpas, lieskovú obruč a tú potom opletá prútím. Najlepšie prúty sú z mladej a šlachtenej vŕby. Rado si pár vysadil aj v záhrade. „O výrobe košíkov som si naštudoval aj pár kníh. Celkom mi pomohli. Najdôležitejšia je prútnica, bez nej to nejde,“ prezrádza. Svojej záľube sa chce venovať dovtedy, kým sa budú košíky používať. Najviac ich vyrobil pre rodinu a známych. „Treba sa niečomu užitočnému venovať. Sedieť v krčme ma nebaví. V zime je času dosť a tak ho aspoň rozumne využijem,“ dodáva šikovný košikár.