Starí Lovinobančania svorne tvrdili, že stromy tam zasadili ešte Turci. Nie je to vylúčené, lebo gaštan, čo stojí nad cestou, patrí do rangu takzvaných trojchlapových. Vo výške pŕs ho pospájanými rukami ledva obídu aj traja poriadni chlapi. A okrem toho táto časť dediny, dnes je to už viac menej les, leží na mieste, kde kedysi evidentne fungovali bane. Takže Turci tam svoje záujmy určite obhajovali. Gaštanov tam každý rok bývala hojná úroda. Nabrali si aj ľudia a ostalo aj pre lesnú zver. Gaštanové plody sú chutné i dosť drahé, preto ich miestni pred cudzími neveľmi spomínali.
No stromy i tak postupne podliehali zubu času, či vlastne skôr rukám bezohľadných vandalov. Sem tam niekto odpílil hrubý konár. To vtedy, keď sa mu nechcelo čakať kým dozrú plody ukryté v ježkov pripomínajúcich šupkách a sami spadnú na zem. No ľudia už bývajú takí. Mnohí chcú ďaleko viac a omnoho skôr ako umožňujú prirodzené zákony prírody. Vo svojej túžbe vlastniť viac ako ostatní nezvyknú pozerať na konečné dôsledky svojho konania. V ranách po konároch sa za desaťročia vytvorili dutiny. V nich sa usádzali vtáky, kuny, veverice, ale i osi a sršne. Zatiaľ čo vtáky a zvieratá opustili hniezda ešte pred dozretím gaštanov, osi a sršne sídlili v dutinách aj keď gaštany zreli. Ľuďom, ktorí chceli viac ako príroda postupne rozdeľuje, to pri lezení na strom robilo ťažkosti. Preto do bútľavín vkladali handry namočené v nafte či benzíne a tak osie hniezda skoro každý rok vypaľovali. Samozrejme, že takéto praktiky nemohli trvale vydržať ani stáročné gaštany. Dva sa vyvalili už pred nejakými dvadsiatimi rokmi. Z dvoch, čo zostali, je jeden, na ktorý sa ľahšie lezie, tiež už dosť zásadne poškodený.
Pred približne tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi niekto, pravdepodobne z Lesoprojektu, rozhodol, že ak sa v tejto lokalite jedlým gaštanom darí, je tu treba zasadiť aj ďalšie. Stalo sa. Vysadili dva približne tridsať hektárové hájiky. Odhad bol správny. Gaštany sa chytili a už zo dvadsať rokov rodia výborné plody. Bol to pekný počin lesníckej predvídavosti a zdalo sa, že ak aj staré gaštany zahynú, nič strašné sa nestane. Veď kontinuitu prirodzeného vývoja prevezmú mladé stromy a miesto nazývané Gaštany bude naďalej niesť svoj názov oprávnene.
No v posledných rokoch sa dosť zásadne zmenili podmienky života miestnych ľudí. Súčasne s rastom nezamestnanosti získavali čoraz viac volného času. A tak sa začali viac venovať aj zberu lesných plodov. Aj gaštanov. Keďže stromy boli mladé a liezlo sa na ne ťažko, použili to, čo človeka vyčlenilo z ríše ostatných tvorov prírody. Metrová kálanica nie je síce nástroj bohvieako sofistikovaný, ale ich intelektu a momentálnej potrebe dobre poslúžil. Tých chlapov, zaiste chlapov, lebo to museli byť ľudia hlavne mocní, vôbec nenapadlo, že ak po gaštane kálanicou poriadne potrepú, spadnú na zem nielen zrelé tmavohnedé plody, no nakoniec spadne i samotný strom. Zdravých už veľa neostalo. Ak ešte pár rokov bude takáto oberačka pokračovať, v Lovinobani budú musieť hľadať pre toto miesto iný názov.
Jedlé gaštany pri Modrom Kameni, ktoré tam vraj tiež priniesli Turci, sú napadnuté u nás doteraz neznámou chorobou. Zachraňujú ich vakcínou špeciálne vyvinutou vo Francúzsku. V Lovinobani hubí gaštany choroba známa už veľmi dlho. Hlúposť a bezohľadnosť! Ktovie, či aj na ňu niekto vyvinie vakcínu?