Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Ján Kroták: „Hrať na fujare som sa naučil od Paľka Bielčika“

ĽUDOVÉ PIESNE, ľudové hudobné nástroje, ľudové tance či folklórne tradície predstavujú to najväčšie kultúrne dedičstvo každého národa. Jedným z najobľúbenejších ľudových hudobných nástrojov a typicky slovenským je fujara, na ktorú už dlhé roky hrá náš dne

šný jubilant – Ján Kroták z Kokavy nad Rimavicou.

Pán Kroták, o vás je známe, že ste s folklórom spätý temer od narodenia...
-
Pokiaľ si dobre pamätám, prvé kontakty s folklórom sú spojené s mojou rodinou. Stará mama i mama radi a pekne spievali, čo sa mi páčilo a podľa možnosti som spieval s nimi aj ja. Spomínam si, keď som mal 5 – 6 rokov, vzala ma stará mama na svadbu, ktorá ako to vtedy bývalo, sa konala v humne.
Nechýbala tam ľudová hudba a moja starká si rozkázala pieseň, na ktorú som ja vtedy hajdukoval. Mal som to šťastie, vyrastať a žiť v obci, ktorá bola a aj je známa folklórom.
V ZDŠ sme mali už v tom čase folklórny súbor, do ktorého som sa prihlásil. Tam som tancoval a spieval ako sólista s ľudovou hudbou.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ste sa dostali do kontaktu s fujarou, odkedy na ňu hráte a aké boli vaše začiatky?

- Po skončení ZDŠ sme v r. 1970 založili s ostatnými tanečníkmi mládežnícky folklórny súbor KOKAVAN, v ktorom som tancoval. V tom čase prišli do súboru fujaristi, známe Trio Kubincovcov z Utekáča a Kokavčania Pavel Bielčik a Juraj Beracko. Rád spomínam na starkého Juraja Kubinca, ktorý mi ochotne porozprával všeličo o fujare. Dokonca mi raz prezradil, ako on sám prišiel k svojej prvej fujare ako 15-ročný, ktorú mu kúpil gazda v Kriváni, u ktorého slúžil. Dovtedy som fujaru poznal len z rozhlasu a z filmov. Keď som týchto fujaristov počul hrať a spievať, tak som ani nedýchal. Vtedy som sa rozhodol, že fujaru musím mať aj ja a že sa na nej musím naučiť hrať. Mal som šťastie, že už v tom čase Paľko Bielčik vyrábal fujary, tak som si od neho jednu kúpil a na nej hrám dodnes. Tak ako väčšine začínajúcich, aj mne pomohol a poradil, veď už vtedy bol dobrý a skúsený fujarista. Chodieval som k nemu a učil sa nielen fujarové nôty, ale i vážiť si fujaru a hrať tak, ako si tento nástroj zaslúži, teda bez cudzích moderných hudobných vplyvov. Po niekoľkých rokoch som začal i ja vyrábať fujary a píšťalky pre vlastné potešenie ako i pre priateľov a známych.

Skryť Vypnúť reklamu

Neskôr ste sa stali členom kokavského fujarového tria, s ktorým ste pochodili kus sveta...

- Po čase sme začali spolu s Paľkom Bielčikom hrávať v kokavskom súbore, neskôr sa k nám pridal Martin Kubinec a tak vzniklo fujarové trio ako pokračovateľ Tria Kubincovcov, na čo som hrdý. Okrem toho som účinkoval aj vo folklórnom súbore Sinec v Hnúšti samostatne. Teraz hráme trio v zložení: Pavel Bielčik, Miroslav Moncoľ a ja. Je pravda, že s fujarou som pochodil dosť štátov Európy a všade obdivovali tento nástroj i jeho zvuk. Zo zájazdov ostali pekné zážitky, na ktoré si rád spomínam. Napríklad v r. 1988 sme boli po prvýkrát v západnej Európe, konkrétne vo Francúzsku na folklórnom festivale v meste Aramon pri Avignone. Pri príležitosti štátneho sviatku Francúzska (14. júl – dobytie Bastily) sa konal koncert v kostole, kde nás, Slovákov, vybrali spomedzi dvanástich súborov účinkovať spolu s Mexičanmi na tomto koncerte. Tam sme náš program uviedli hrou na fujare a potom spevom celého súboru so sprievodom našej ľudovej hudby. Bol to silný emotívny zážitok. Ďalej spomeniem Chorvátsko, kde sme boli u tam žijúcich Slovákov, tesne po vojne, kde boli ešte všade rozstrieľané múry, zváľané domy, ... Srdečnosť a prajnosť týchto ľudí by však mohla závidieť hociktorá vlastná rodina. Boli to silné dojmy.

Skryť Vypnúť reklamu

Osobitnú kapitolu vo vašom živote predstavuje folklórny festival KOLIESKO, ktorý sa každoročne koná v Kokave nad Rimavicou ...

- Na Koliesku účinkujeme každý rok v programe pána Igora Kovačoviča – Ozveny nad Kokavou, ktorý sa už v rámci festivalu stal veľmi obľúbeným a očakávaným. Zo striech a balkónov námestia znie počas neskorého večera hudba a spev, kde okrem účinkujúcich majú podstatnú úlohu svetelné efekty a dobré ozvučenie. Potom účinkujeme v programe Kokavské podoby a všade, kde je to potrebné, napr. vítanie pána prezidenta a podobne. Osvedčil sa aj dvor fujaristov, slovom fujara je vždy vyhľadávaným nástrojom. Festival sa stal už veľmi známym, jednak u mladej generácie a jednak u rodákov, ktorí sa práve počas festivalu vracajú do rodnej Kokavy.
Stretávajú sa tu celé rodiny a spoločne si vychutnávajú krásu ľudového umenia, ktorú festival návštevníkom každoročne ponúka. Na našom festivale už účinkovali takmer všetky dobré súbory zo Slovenska, ale aj zahraničné, boli tu folkloristi zo Sardínie, Francúzska, Chorvátska, Poľska, Maďarska, Lotyšska, vlani z Izraela a uvidíme, čím nás Programová rada prekvapí v r. 2008.
Prípravy programov sa začínajú už od novembra 2007, pretože pripraviť takýto festival, to je práca takmer na celý rok.

FAKTY
Folklorista, fujarista, interpret kokavských ľudových piesní i výrobca ľudových hudobných nástrojov, pôvodným povolaním dopravný technik Ján Kroták sa narodil 29. 12. 1952 v Poprade. Detstvo prežil v Kokave nad Rimavicou, kde v r. 1959-68 navštevoval základnú deväťročnú školu. V r. 1968-71 študoval na SOU železničiarskom vo Zvolene a popri zamestnaní v r. 1971-76 na SPŠ dopravnej vo Zvolene, kde získal maturitu. V r. 1971-78 pracoval ako vozmajster u Železníc SR vo Zvolene a v Lučenci. V r. 1978-90 sa zamestnal ako baník v Rudných baniach Hnúšťa. Od r. 1990 je na invalidnom dôchodku. Folklóru sa venuje od svojich detských rokov, žije v Kokave nad Rimavicou.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 268
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 482
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 273
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 244
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 924
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 867
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 141
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 856
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 653
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 545
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Testovanie vo Fiľakove.

V meste pod Fiľakovským hradom testujú aj v nedeľu.

5 h
Ilustračné.

Plošné testovanie ľudí na ochorenie COVID-19 v centre Novohradu pokračuje aj v nedeľu 24. 1.

5 h
V Ľuboreči testovali vďaka tomu, že ich zastrešila obec Halič. Starosta Marcel Šupica (uprostred) je rád, že mali takúto možnosť.

Niektoré menšie testujú pod záštitou tých väčších. Príkladom je Halič a Ľuboreč.

8 h
Testovací deň v Lučenci.

Telefonická aj online registrácia je stále v prevádzke.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

12 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

13 h

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

12 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan

Už ste čítali?