lasti. Napočítali 42 medveďov, desať rysov a päť vlkov aj divých mačiek.
Výsledky sčítania majú vraj približne 70 percentnú hodnovernosť. Povedal nám to Jaroslav Babic zo Správy CHKO Poľana, ktorý bol spolu s Vladimírom Vicianom z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene jedným z hlavných organizátorov monitoringu.
"Výsledky tohtoročného sčítania sa v podstate zhodujú s údajmi získanými v roku 1999 a v roku 2001. Ak by rozdiely boli priveľké, niečo by určite nebolo v poriadku. Najvhodnejší termín pre mapovanie je na prelome jesene a zimy, v čase keď napadne prvý sneh. Medvede sú v tomto období ešte aktívne. Ešte nezaľahli do brlohov. Ak je však zima mierna, niektoré nezaľahnú vôbec. Presnosť takéhoto mapovania veľmi závisí od počasia a od organizačnej prípravy. Musíme mať všetko dobre pripravené a keď napadne prvý sneh, sú dva, tri dni na to, aby sme akciu spustili. Každá vybraná trasa musí byť obsadená dvomi mapovateľmi, inak by sčítanie nemohlo byť hodnoverné. Teraz sme ich mali na tridsiatich dvoch trasách 71. Stopy zvierat mapovali na poľovníckych a turistických chodníkoch. Nájdené stopy zmerali, očíslovali a s ďalšími potrebnými údajmi zapísali. Musíme to robiť veľmi presne, ak chceme vylúčiť duplicitné zaevidovanie jedného kusa alebo naopak, jeho nezaznamenanie. Podľa konečných výsledkov sa totiž bude plánovať ochrana a regulácia v celej oblasti až do nového sčítania,“ doplnil nám informácie o rozsahu novembrového monitoringu Jaroslav Babic.
Organizátori potom výsledky získané dvojicami mapovateľov zakreslili do spoločnej mapy celého pohoria Poľany. Okrem sumarizácie sa zároveň odstránili údaje o stopách tých istých jedincov nájdené v rôznych lokalitách. Porovnávali sa aj údaje z prvého a z druhého dňa mapovania. Druhé sčitanie robili presne na tých istých trasách ako prvé, no na druhý deň už zaznačovali len nové stopy. Z výsledkov sa okrem počtu jednotlivých druhov dali zistiť aj približné údaje o sociálnej štruktúre populácie dravcov.
„Zo 42 napočítaných medveďov je podľa stôp najviac takých, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie mladé. Vážia do 150 kilo. Dospelý medvedí samec potrebuje teritórium minimálne 3000 hektárové. Súčasne s ním v ňom môžu žiť dve, tri medvedice s mláďatami. Ich teritóriá sa navzájom prekrývajú a môžu zasahovať do pôsobiska iného samca.
Vlk je svojou ekológiou a etológiou úplne odlišný. Je oveľa menej viazaný na konkrétne územie a aj jeho presuny sú oveľa intenzívnejšie. Teritórium jedinca i svorky často presahuje dvadsaťtisíc hektárov. Preto sa oveľa ťažšie dá hodnotiť a konkretizovať jeho populačná ekológia.
Rys má zo sledovaných šeliem najstálejšie teritórium. Málokedy vo svojom okrsku znesie cudzieho samca. Za noc môže prejsť až 20 kilometrov, ale na stále miesto sa vždy vracia.
Mačke divej ekologicky najviac vyhovujú listnaté a zmiešané lesy stredných polôh. Preto ich nie je vo vyšších častiach pohoria veľa. Uvedené údaje však treba brať len ako načrtnutie reálneho stavu,“ upozorňuje Jaroslav Babic zo Správy CHKO Poľana.
