Posledná vôľa by už nemala byť tabu

Všetok svoj majetok odkazujem synovi. Avšak len pod podmienkou, že sa o mňa až do konca môjho života riadne postará a bude naďalej, aj po mojej smrti, zveľaďovať rodinný dom a majetok. Podmienky v takomto záveTe, ktorý pripomína dianie v romantických televíznych seriáloch, by podľa slovenského práva neplatili. Pravidlá závetu u nás určuje Občiansky zákonník. Ten podobné podmienky nepripúšťa, podobne ako nepripúšťa spoločný závet manželov. Pokiaľ máte deti a chceli by ste svoj majetok odkázať len jednému z nich, nesmiete zabudnúť „neposlušného“ potomka v závete vydediť.

Strach aj nízke právne povedomie

Podľa odhadov iba päť až sedem percent poručiteľov spíše závet. Tento pomer potvrdzujú viacerí bratislavskí notári. Naša spoločnosť zatiaľ nevyspela natoľko, aby sa ľudia zaoberali myšlienkou prechodu majetkových práv v prípade ich smrti. „Stretla som sa s klientkou, ktorá si štyri razy zahovorila termín na závet. A štyri razy ho aj odhlásila, lebo bojovala so svojím podvedomím, a ako aj sama priznala, mala pocit, že už potom zomrie,“ hovorí o skúsenostiach z notárskej praxe Daniela Šikutová. „Inštitút závetu odkrývame veľmi pomaly. Ide do istej miery o tabuizovanú tému,“ mieni Šikutová.

K ďalším dôvodom podľa nej patrí nízke právne povedomie v tejto oblasti a poukazuje aj na vzťah k miere majetnosti spoločnosti, keď inštitút závetu využívajú viac ľudia v ekonomicky silnejších krajinách.

Notársky kandidát Marian Kováč je zasa presvedčený, že Slováci tak málo spisujú závety preto, lebo sú vo všeobecnosti spokojní s tým, ako sa dedí podľa zákona.

Bez potomkov jednoduchšie

Dedenie zo závetu (alebo aj testament, prípadne aj posledná vôľa) má prednosť pred dedením zo zákona. Avšak len za určitých predpokladov. Bez ohľadu na ostatných príbuzných, ako sú manžel, rodičia, súrodenci a podobne, môže spísať závet len taký človek – poručiteľ, ktorý nemá potomkov.

Poručitelia bez potomkov a manžela skutočne patria k najpočetnejšej skupine, ktorá sa rozhodne závet spísať. „Keď nemajú blízkych príbuzných, nechcú, aby majetok pripadol vzdialenejšej rodine, s ktorou nie sú v kontakte, ako sú súrodenci, synovci či netere. Majetok radšej zanechajú ľuďom, ktorí sa o nich starali,“ hovorí Kováč. Druhú početnejšiu časť poručiteľov predstavujú ľudia, ktorí pre nejakú roztržku v rodine nechcú, aby dedilo niektoré z detí. Vtedy je zvyčajnou súčasťou závetu aj listina o vydedení.

Formality sú dôležité

Aby posledná vôľa bola platná, musí ju poručiteľ prejaviť jednoznačne, určite a zrozumiteľne. Podľa právničky Tatiany Mazancovej sa musí jasne označiť osoba dediča alebo dedičov, ako aj podiel na majetku alebo veci a práva, ktoré mu alebo im majú pripadnúť.
Na podmienky uvedené v závete – napríklad, že dedič nadobudne dedičstvo len v tom prípade, ak niečo vykoná – sa neprihliada.

V závete musí poručiteľ pamätať na takzvaných neopomenuteľných dedičov. Sú nimi žijúci potomkovia poručiteľa (deti, vnuci, pravnuci a tak ďalej).

Ak ich platne nevydedil, potom by bol závet, ktorý by na nich nepamätal, v tejto časti neplatný. Manžel poručiteľa medzi neopomenuteľných dedičov nepatrí.

Pri spisovaní závetu je dôležité dodržať náležitosti stanovené zákonom. Spísať ho možno vlastnou rukou alebo v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Poručiteľ musí byť osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony.

„Vzhľadom na to, že formálny nedostatok môže spôsobiť neplatnosť závetu, odporúčam spísať závet u notára vo forme notárskej zápisnice,“ radí Mazancová.