, keď všetci, čo sme ich kedykoľvek radi mali, budú cez Vianoce s nami. Ak to nie je inak možné, tak aspoň v duchu, v spomienkach.
Preto bývajú naše Vianoce také. Zádumčivé. V septembri, druhého, sa v úbočí Poľany stalo nešťastie. Tragédia. Možno najväčšia, najnečakanejšia, aká tohto roku náš kraj postihla. Vyhaslo päť mladých, smiechom a radosťou kypiacich životov. Cestou domov sa iste ešte smiali. Veď o smiechu a radosti bol celý deň, ktorý spolu s kopou ďalších muzikantov prežili takmer na vrchole matky Poľany. Poľana stála nad miestom ich zrodu a žiaľ, ona sa stala aj miestom ich skonu. Tak to asi bolo súdené. No bolo to akosi predčasne. Pre nich piatich, aj pre ich rodiny. V piatich rodinách si už takmer oči vyplakali. Otcovia, bratia, sestry ... matky. A čo ešte teraz, keď idú Vianoce? Dá sa táto rana vôbec zaceliť?
Pod Poľanou, ale i v Novohrade sa vraví, že viacerí aj najťažšie bremená ľahko unesú. Aj s nešťastím to vraj tak býva. Preto sa v Novohrade, v združení miest a obcí, aj vo folklórnom združení dali dokopy a rozhodli sa smútiace rodiny i folkloristov z Podpoľania aspoň trošku podporiť. Ranu keď už nie zaceliť, tak aspoň pofúkať. Veď ľudská súdržnosť vraj býva darom naj-vzácnejším. A ktoré, ak nie dni vianočné, sú časom na dar naj-vhodnejším?
Myšlienka bola na svete. A pridávali sa k nej ďalší a ďalší. Možno to znelo aj paradoxne. No pomôcť smútok prekonať hudbou, tancom, nebývalo v starých slovanských zvykoch ničím cudzím. A vyvliekať sa zo zvykov, z tradícií, a ešte u folkloristov, to by už hádam zaváňalo neúctou k predkom.
„Bez poriadnej dávky zanietenia to isto nezorganizujeme.“
Svorne to tvrdia dvaja hlavní organizátori. Ešte je vidno, že benefičný koncert, či skôr séria folklórnych koncertov im dala poriadne zabrať. I napriek tomu, že od nej uplynuli už dva týždne. Vidno to hlavne na Pavlovi Greksovi, predsedovi Združenia miest a obcí Novohradu a starostovi obce Mýtna. „Nemysleli sme si, že sa to až tak rozrastie. Prihlásili sa folklórne súbory z Poľska, z Maďarska dokonca dva, z Čiernej Hory. Nemohli sme ich odmietnuť. Ale finančne aj organizačne to už veru bolo dosť náročné. No chvalabohu, zvládli sme to. Na galaprograme v Mýtnej sme mali vyše päťsto návštevníkov. A tých sĺz na záver? To len tak ľahko nevidieť. To bolo pre mňa hlavné zadosťučinenie. Viete, Popoľancov sme odjakživa brali ako svojich. Novohrad bol pre nich čiastočne živiteľom. Sem chodili predávať svoje produkty a my, Mýtna, sme pre ich obchodné cesty boli vstupnou bránou.“
Jozef Šulek z Trebeľoviec mal ako predseda predstavenstva Folklórneho združenia na starosti veci okolo programu. „Najviac ma potešilo, že prišli aj priami príbuzní nešťastných chlapcov. Aj ich bratia im vo folklórnych hudbách zahrali na počesť. Vtedy sa odrazu všetkým akosi uľavilo. Ľahšie sa začalo dýchať divákom i účinkujúcim. No najväčšiu radosť som mal z toho, že na koncerty prišiel aj Folklórny súbor Hriňovčan. Že sa aj po takom nešťastí predsa len dali dokopy. Že na ľudovú muziku celkom nezanevreli. Ešte im môžete prispieť na číslo účtu 6020366031 – 5600“
