„Prestala ma poslúchať ľavá ruka. Rozmýšľala som, ako si ju rozcvičiť. Rozhodla som sa vyrábať bábiky zo šúpolia. Prvú som nazvala Potvorka. Druhá už bola vydarenejšia,“ hovorí Anna Mydlová z Veľkého Lomu. Na Slovensku máme veľa zručných majstrov, ktorí sa venujú výrobe dielok z tradičného slovenského materiálu. Anna využíva poľnohospodársky odpad – šúpolie. Jej šúpolienky majú dušu. Tak ako mali bábiky, ktoré kedysi zhotovovali matky z chudobných rodín pre svoje deti. Krásu šúpolienok vedia vraj oceniť najmä cudzinci. „Najradšej zhotovujem figúrky žien. S batohom sena na chrbte či s hrabľami v rukách. Šúpolie si chodím zbierať na pole. Najskôr musí dobre vyschnúť, aby neplesnelo. Telo bábiky sa zhotovuje ľahko. Rukávce a vlasy už ťažšie,“ hovorí Anna. Jej postavičky zo šúpolia poznajú v mnohých krajinách. „Cudzinci vedia ľudovú krásu oceniť viac ako Slováci,“ hovorí. Minulý rok na Vianoce si jej rodina našla pod stromčekom postavičky anjelikov. „Veľmi sa im potešili. Aj tohto roku popri klasických darčekoch si moja rodina pod stromčekom nájde aj darček zo šúpolia,“ dodá. Jej vzorom je Mária Katušová. „Je to umelkyňa. Zo šúpolia zhotovila aj betlehem. Postavičky z Biblie vyzerajú ako živé. Jeden betlehem mi darovala. Na Vianoce má u nás svoje miesto,“ povie Anka. Vyrábať šúpolienky naučila už zo desať žien. „Viedla som kurz. Bola to pre mňa česť. Bábiky nepredávam, ale zvyknem ich darovať. Ak niekoho potešia, je to pre mňa dostatočná odmena,“ dodá.
Autor: ZS
