Krásne medovníčky Anny Urdovej nepoznajú len vo Veľkom Krtíši ale aj v širokom okolí. Napriek tomu, že má na med alergiu, ich vyrába veľmi rada. „Na dôchodku som sa nudila. Rozmýšľala som, pri čom sa budem môcť realizovať. Najprv som paličkovala, potom drôtovala, ale to ma dostatočne nenapĺňalo. Začala som sestre pomáhať s výrobou medovníčkov. Veľmi sa mi to zapáčilo. Rozhodla som sa ich robiť ja,“ hovorí šikovná Krtíšanka. Vzory na medovníky si vymýšľa sama, napodobneniny robiť nevie a ani nechce. Každý medovník je originálny a iný. Recept má od sestry a tá ho získala od veľmi starej pani. Na otázku, či perník a medovník, je to isté, len pokrúti hlavou. „Perník sa vyrába z glukózového cukru, medovník nie. Moje neobsahujú žiadny tuk. Robia sa z medu, cukru, korením a zo žĺtka. Pridávam aj sódu bikarbónu. Cukor už nie je taký sladký, aký býval, musím ho dávať čoraz viacej,“ prezrádza svoj slávny recept. Jej medovníčky pekne držia tvar a nelámu sa. Manžel jej ich pečie a vykrajuje. Anna ich potom pekne vyzdobí. Nepoužíva žiadne farbivá, lebo sú to chemikálie. Tých je podľa nej všade inde dosť. Keď robí medovníčky, rozmýšľa nad tým, pre koho budú. V zime má najviac práce. Každý chce mať na vianočnom stole sladké dobroty. „Formičky mám ešte po mamičke. Sú pevné a oveľa lepšie ako tie nové. Pamätám si, že po vojne sme nemali čo dať na vianočný stromček. Mama upiekla medovníčky a nimi ho vyzdobila. Vtedy neboli iné sladkosti a každý chcel mať aspoň raz do roka nejakú peknú maškrtu. Tak sa robili medovníky,“ zaspomína Anna. Najradšej vyrába medovníkovú kazetu alebo misku s malými srdiečkami. Jej pekné dobroty už ochutnali aj vo Švajčiarsku, Nemecku a na Novom Zélande. Väčšinou ich ľudia nechcú ani zjesť. Je im to ľúto. „Ja med jesť vôbec nemôžem. Mám naň alergiu. Asi som ho jedla priveľa,“ hovorí s úsmevom. Táto práca ju veľmi baví. Najkrajšie pre ňu je to, že ľuďom medovníčkami robí radosť. „Budem ich robiť, kým budem vidieť. Musím si šetriť zrak. Ale ani to ma neodrádza v mojej záľube, pri ktorej sa môžem naplno realizovať a hneď vidím aj efekt,“ zhodnotí na záver.
Autor: DH
