Peniaze na darčeky jej chýbali a tak začala vyrezávať

Z polienka určeného na kúrenie vyrezala prvú drevenú sošku. „K mojim rezbárskym začiatkom ma dohnala bieda. Tak veľmi som chcela obdarovať svojich blízkych. Darčeky však nebolo za čo kúpiť,“ spomína Miriam. K umeniu vždy mala blízky vzťah. Talent zdedila po otcovi, ktorý na vysokej škole vyštudoval výtvarníctvo. Príbytok si rada skrášlila svojími originálnymi výtvormi. Prvú sošku vystružlikala z lipového hranolčeka, ktorý bol určený na spálenie. Vzala kuchynský nožík a vyrezávala. Po týždni bol na svete černoško s kosťou vo vlasoch. Namorila ho a darček bol hotový. Onedlho pribudli ďalšie. Matku s dieťaťom darovala mame. Mužov s krížom zo smrekových odrezkov dostala sestra aj brat. Anjeliky, čertíky a Vianoce sa mohli začať.
Prvé diela talentovanej ženy mali úspech. „Rozhodla som sa, že si rezbárčinou privyrobím. Horko-ťažko som dala dokopy zápisné na preteky psích záprahov. Na Donovaloch som popredala všetko. Odvtedy som neprestala vyrezávať. Táto práca ma napĺňa a baví,“ dodá Miriam. Jej drevené plastiky boli už niekoľkokrát súčasťou rôznych výstav. Od drevených hranolov prešla ku kvalitnému drevu. Dnes vyrezáva väčšinou zo slivkového, jablkového a orechového dreva, ktoré má zaujímavú štruktúru a farbu. Hotovú plastiku natiera prírodnými živicami alebo včelím voskom.
Prirodzený talent zdedila po Miriam aj jej dcéra Frederika Alexandra. „Nádherne kreslí a zaujíma sa aj o prácu, ktorú robím ja,“ povie rezbárka. Zhotovenie diela jej trvá rôzne. Niektoré vyrobí za dva či tri týždne, iné sa rodia mesiace. Okrem sôch vyrezáva aj drevené plastiky, ktoré sa dajú zavesiť na stenu. Diela, ktoré majú dušu a vlastný príbeh, umiestnila do darčekovej predajne svojej sestry. Zaujali nielen Slovákov ale aj cudzincov. „Teší ma, že o moju prácu prejavili záujem aj v zahraničí. Práve sa pripravujem na výstavu do Španielska,“ dodá Miriam, ktorej najväčším snom je vybudovať si svoju vlastnú rezbársku dielňu.