j nedožité 85. narodeniny boli príležitosťou pre napísanie tohto spomienkového rozhovoru s jej sesternicou Tatianou Zatrochovou.
Pani Zatrochová, porozprávajte nám úvodom, prosím niečo o mladosti Dariny Bancíkovej ...
- Darina Bancíková pochádzala z farárskej rodiny. Jej starý otec Samuel Bancík (1857-1925) bol evanjelickým farárom v Kokave nad Rimavicou. V r. 1911, keď Kokava horela, starý otec prišiel o svoju manželku. Stalo sa to tak, že ona išla pre svoje vnúčatá do škôlky, no a cestou jej ostalo zle, keď videla, čo sa v Kokave deje. Jeho domácnosť potom viedla mamička Dariny Bancíkovej, volali sme ju teta Mariška (1888-1957). Ona sa stala akousi dušou celej rodiny, pretože starý otec sa už po druhýkrát neoženil. Jeho hlavnou snahou bola skutočnosť, aby evanjelická cirkev v Kokave prosperovala. Veľa cestoval po cudzine, hľadal peniaze na obnovenie kostola. Darinka sa narodila jej maminke ako slobodnej matke 31. decembra 1922 tak, že o tom starý otec vôbec nevedel. Až keď prišiel večer domov z bohoslužieb, dieťa bolo na svete. Keď starý otec zomrel v r. 1925, jej matka sa presťahovala ku sestre, ktorá bola vydatá za Jozefa Riečana najprv do Púchova a potom do Martina. V Martine Darinka vyrastala spolu s bratrancom Prof. RNDr. Beloslavom Riečanom, DrSc., ktorý t. č. pôsobí ako pedagóg na PgF UMB v Banskej Bystrici.
V r. 1941 sa zapísala ako jediná žena na Evanjelickú bohosloveckú fakultu UK do Bratislavy ...
- Darinka bola od detstva vychovávaná v silnom náboženskom duchu. Keďže spolu s mamičkou mala veľmi ťažký život, rozhodla sa pre štúdium na EBF. Tam sa jej žilo tiež ťažko, pretože jej mamička nemala žiadne finančné prostriedky a bola podporovaná len svojím ujkom Jozefom Riečanom. Zakrátko zomrela aj jej mamičkina sestra a tak tam jej mamička zostala viesť domácnosť svojho švagra. Darinka pôsobila po ukončení štúdií ako učiteľka náboženstva v Banskej Bystrici. Neskôr sa s pomocou biskupa dr. Štefana Osuského dostala pracovať ako lektorka kníh a časopisov do vydavateľstva Tranoscius v Liptovskom Mikuláši.
Za farárku ev. a. v. cirkvi bola ako prvá žena v histórii tejto cirkvi na Slovensku ordinovaná v r. 1951 v Tisovci ...
- Áno, ordinoval ju tam biskup dr. Vladimír Pavol Čobrda. Následne nastúpila ako kaplánka do ev. cirkevného zboru v Liptovskom Mikuláši. V r. 1954 bola preložená na Starú Turú a v r. 1956 prišla do Lučenca. V Lučenci sa jej pracovalo veľmi dobre, pôsobil tam v tom čase senior Ľudovít J. Hrdlička. Našla si tam akési rodinné zázemie. Z Lučenca odišla do dvojrečového zboru do Dolných Salíb, okres Galanta, hoci maďarčinu veľmi neovládala. Mala tam sťaženú pozíciu, pretože musela veľa času venovať prípravám najmä na maďarské bohoslužby. Aj tu jej pomáhal senior Hrdlička, ktorý jej posielal pomocné texty v maďarčine.
Dramatickým prelomom v jej živote bol rok 1962, kedy bola odvedená do vyšetrovacej väzby z dôvodu nepriateľstva voči štátu ...
- V tomto čase Darinka pôsobila v Drienove, okres Krupina a práve bola u nej na prázdninách neter Ľudmila Swanová, rod. Želenská (dnes manželka herca Alfréda Swana, vtedy 11-ročné dievča, pozn. aut.). Chystali sa práve obedovať, keď k nim prišli vtedajší eštébáci. Povedali, že idú robiť domovú prehliadku. Všetko poprehadzovali, údajne u nej hľadali tajnú vysielačku. Samozrejme nič nenašli, no povedali jej, že je zatknutá a že ju berú do väzenia. Cestou odovzdala neter bratrancovi Riečanovi v Banskej Bystrici a ju potom odviezli do vyšetrovacej väzby. Neskôr ju previezli do Prahy na Pankrác. Najvyšší súd ju odsúdil na 1 rok väzenia a 5 rokov zákazu činnosti. Výkon trestu nastúpila v Banskej Bystrici, v r. 1963 bola preložená do Pardubíc, odkiaľ ju v júli 1963 prepustili.
Po návrate z väzenia pôsobila na viacerých miestach v rôznych pozíciách, najdlhšie však ako ev. a. v. farárka vo Veľkom Lome. V tomto čase sa veľmi intenzívne venovala aj publikačnej činnosti ...
- V r. 1963 sa zamestnala v Slovenskej poisťovni vo Zvolene, úrady ju však stále prenasledovali. Potom však prišiel rok 1968 a znovu sa začali vyšetrovať všetky okolnosti jej uväznenia. Čoskoro sa zistilo, že ju odsúdili nevinne a tak ju rehabilitovali. Darinka si opäť začala hľadať miesto, až sa usadila v dedinke Veľký Lom neďaleko Pôtra v okrese Veľký Krtíš, kde začala pôsobiť ako farárka. Tu bola inštalovaná v r. 1973 seniorom Júliusom Lanštiakom z Lučenca. Tu sa jej veľmi dobre darilo a tu aj veľa publikovala. Jej najznámejšou prácou je kniha Divné sú cesty Božie, v ktorej opísala svoj strastiplný život a ktorá sa dočkala až troch vydaní. Cirkevne i morálne bola spoločne so všetkými postihnutými kňazmi rehabilitovaná v rámci generálneho konventu v Bratislave v r. 1990 generálnym biskupom Pavlom Uhorskaiom. V r. 1996 si ako dôchodkyňa kúpila družstevný byt v Lučenci, no dlho tam nebývala. Vážne ochorela, operovali jej prsník, výsledky však boli negatívne. Až po dvoch rokoch jej zistili metastázy. Rakovina sa postupne dostala do jej kostí, následkom čoho mala hrozné bolesti. Jej zdravotný stav sa zhoršoval a tak jej bratranec Riečan vybavil Ústav evanjelickej cirkvi v Horných Salibách, kde napokon v júli 1999 zomrela. Ešte za života si želala byť pochovaná vo svojom rodisku. V Bratislave ju spopolnili a urnu previezli do Kokavy nad Rimavicou.
Aká žena bola podľa vás pani Darina Bancíková?
- Darina Bancíková bola dobrosrdečná a milá žena, komu len mohla, tomu pomohla. My všetci sme ju mali naozaj radi. Veľa znamenala aj pre evanjelickú cirkev ako prvá žena – farárka v tejto funkcii, po celý svoj život sa snažila, aby sa evanjelická cirkev zveľaďovala. Snažila sa aj o to, aby sa do cirkevného života zapájalo viac žien, aby sa aj ženy mohli stať kňazmi, nielen muži. Nedávno 13.-14. októbra 2007 sme sa celá Bancíkovská rodina zišli v Kokave nad Rimavicou na počesť výročia narodenia nášho starého otca Samuela Bancíka, ako i Darinky Bancíkovej. Zorganizovali to moja sestra MUDr. Nadežda Kamenická spolu s bratrancom profesorom Riečanom a všetci sme sa takto zúčastnili na tomto milom stretnutí v počte 57 ľudí.
FAKTY
Evanjelická a. v. farárka, katechétka ThB. Darina Bancíková sa narodila 31. 12. 1922 v Kokave nad Rimavicou, okres Poltár. V r. 1933-41 navštevovala Reformné reálne gymnázium v Martine a v r. 1941-45 Evanjelickú bohosloveckú fakultu (EBF) UK v Bratislave. V r. 1941-46 pôsobila ako katechétka na Dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici a v r. 1946-51 ako lektorka vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom Mikuláši. V r. 1951-62 vykonávala funkciu kaplánky, neskôr námestného kňaza v týchto ev. a. v. cirkevných zboroch: Liptovský Mikuláš, Stará Turá, Lučenec, Dolné Saliby, Drienovo. V r. 1962-63 bola väznená v Banskej Bystrici, Prahe-Pankráci a v Pardubiciach. V r. 1963-68 pracovala ako referentka v Slovenskej štátnej poisťovni vo Zvolene. V r. 1968-96 bola farárkou ev. a. v. cirkevného zboru vo Veľkom Lome, od r. 1996 žila na dôchodku v Lučenci. Zomrela 30. 7. 1999 v Horných Salibách, okres Galanta, pochovaná je v Kokave nad Rimavicou.
Autor: FRANTIŠEK MIHÁLY
