Článok pokračuje pod video reklamou
História lučenského pokladu je zaujímavá. Spája sa s vypálením mesta a jeho náhodným objavením. Poklad spočiatku nebol docenený a jeho cesta sa skončila v Národnom múzeu v Budapešti, kde ho odovzdala viedenská vrchnosť. Návštevníci múzea ho naposledy mohli vidieť pred desiatimi rokmi pri príležitosti 750. výročia vzniku Lučenca. Niekoľko kúskov cenností vtedy mestu zapožičalo maďarské múzeum za prísnych bezpečnostných opatrení.
Mesto už svoj pravý poklad zrejme nedostane. Jeho napodobneniny sú podľa slov riaditeľky múzea vydarené. „Študenti Súkromného stredného odborného umelecko – remeselníckeho učilišťa v Hodruši – Hámroch potvrdili svoju šikovnosť. Ich výtvory ma milo prekvapili. Ich prácu som mala možnosť vidieť aj v minulosti na rôznych prezentáciách. Zaujali ma najmä šperky, ktoré by určite obdivovala nejedna žena,“ povedala Iveta Kaczarová. S výrobou kópií sa začalo v septembri minulého roku v rámci projektu Neogradiensis. Podľa Dušana Zliechovca, zástupcu zriaďovateľa školy, vybraní študenti vyhotovujú napodobneniny v rámci výučby odborných predmetov. Ako vzor im slúžila fotodokumentácia.
Medzi cennosťami originálneho pokladu je najvzácnejším exemplárom čipka zo zlatých a strieborných nití, ktorá je údajne aj jeho najstaršou cennosťou. „Vzácny renesančný poklad je z viacerých obdobných nálezov. Nositeľmi šperkov bolo zrejme viacero osôb. Napodobneniny vybraných kúskov cenností budú prezentované v stálej expozícii múzea už v prvej polovici tohto roku. Verejnosť sa prostredníctvom fotografií bude môcť zoznámiť aj s originálom pokladu, ktorý má pre Lučenec a celý región veľký význam. Určite by bolo zaujímavé zorganizovať prezentáciu, kde by boli napodobneniny vystavené spolu s originálom. Zatiaľ nám múzeum v Budapešti vždy vyšlo v ústrety. Možno, že sa raz dočkáme aj takejto výstavy,“ dodala riaditeľka múzea.
