ť kilogramov. Je bohato vyzdobený,“ objasňuje Peter Jánošík, vedúci súboru Radosník, ktorý dostal názov po spomínanom koláči. Má 31 rokov a spolu s manželkou, starostom obce a s niekoľkými nadšencami vystupujú s tancami a pesničkami na rôznych podujatiach. „Naposledy sme boli v Hrušove na Hontianskej paráde. Nacvičili sme si scénku z jarmoku. Prvý raz sme vystupovali so Záhorskou svadbou v družobnej obci v Maďarsku,“ približuje začiatky Peter. Odvtedy už nacvičili aj Regrútsku veselicu, Dožinku a V záhorskej krčme. „Baví nás to. Nie je nám ľahostajná kultúra,“ povie skromne vedúci. Súbor má sedem členov. Vystupujú v tradičných krojoch. „Ženy majú spodné sukne ušité z bieleho šifónu alebo plátna. Na nich vrchnú, drobno skladanú sukňu. Blúzky bývali farebné, na oplecku bol ľajblík z brokátu a na ňom bývala previazaná kašmírová šatka. Zdobili ju korálky. Muži nosili široké gate, prikryté čiernou zásterou sakáčkou. Na košeli bol čierny ľajblík, na hlave kalap, na nohách kožené čižmy. Cez zimu chlapi nosili úzke gate, ktoré sa volali bričesky,“ opisuje záhorský kroj Peter.
Autor: ZS
