Niektoré z tradícií sa uchovávajú dodnes - napríklad posväcovanie sviečok - hromničiek. Vraj ochraňujú domácnosť pred búrkou a bleskom. Hromničky zapaľovali aj pri mŕtvom ako ochranu pred nečistými silami. Zo sviečok posvätených na Hromnice v kostole si ženy nakvapkali trochu loja do modlitebnej knižky, doma ho zoškrabali do ľanového semena určeného na siatie. Úrodu ľanu to malo ochrániť pred búrkou.
Pamätáte si, aké bolo v túto sobotu počasie? Vraj ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi. V mnohých slovenských domácnostiach v tento deň varili rezance alebo šúľance, ktoré mali byť čo najdlhšie, aby aj konope bolo dlhé.
Na niektorých miestach jedlo posýpali tvarohom, aby mali neskôr biele plátno. Vodou, v ktorej varili cestoviny, polievali roľu určenú na pestovanie konopí. No a gazdiná mala povinnosť kĺzať sa na ľade, aby mala dlhý ľan a konope. V tento deň boli zakázané niektoré práce. Niekde verili, že toho, kto na Hromnice pracuje, zabije hrom. V niektorých regiónoch sa zas prísne zakazovalo šitie, alebo práca v hore.
Tretieho februára bolo Blažeja. Bol to deň vyhradený na obchôdzky učiteľov a žiakov, ktorí v domoch vyberali potraviny. Príjmy učiteľov boli zmluvne zabezpečené. Pozostávali z istej, no neveľkej sumy peňazí, z naturálií, dreva, obilia... A z vedľajších príjmov. Tam patril napríklad zisk z pečenia oblátok, ale aj naturálie vyzbierané po domoch na Blažeja a Gregora. Najprv chodieval vyberať naturálie učiteľ, no od 18. storočia posielal žiakov samotných. Vyberanie naturálií bolo spojené s prednesom vinšov a s pesničkami.
