Na tom novšom, hneď na jeho začiatku, je aj pomník, ktorý postavili na počesť obetiam Židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch.
„V Lučenci pred vojnou žilo okolo tritisíc Židov. Bola to silná komunita. Z koncentračných táborov sa ich vrátilo sotva tridsať. Pred vojnou vlastnili v meste továrne aj obchody. Väčšina z nich hovorila plynule troma, ba aj viacerými jazykmi. Ich majetky zhabali. Tí, čo sa vrátili, začínali od nuly. Bolo to ťažké obdobie pre mojich blízkych. Ja som sa narodila až po vojne,“ hovorí predsedníčka židovskej náboženskej komunity v Lučenci Helena Vajová. Komunita má približne dvadsať členov. Presne na Štedrý deň zomrela bývalá predsedníčka židovskej náboženskej komunity Gertrúda Sternlichtová. „Pochovali ju na židovskom cintoríne tridsiateho decembra. Často spomínala na utrpenie, ktoré sa začalo pre Židov v roku 1939. Československá republika sa vtedy roztrhla a Slovensko bolo samostatné. Už vtedy sa začala vytvárať veľká nevraživosť voči Židom. Začali prvé transporty do koncentračných táborov. Aj moja mamička skončila v Osvienčime. Bolo to hrozné obdobie. Ľudská predstavivosť nestačí vnímať hrôzy toho, čo Židia museli prežiť. Keď ich nahnali do vagónov ako dobytok, vedeli, že idú na istú smrť,“ tvrdí Helena Vajová. V primaciálnom paláci v Bratislave, pri odovzdávaní ocenenia Spravodlivý medzi národmi bola spolu so svojimi dvoma synmi Petrom a Alexandrom. Najviac na ňu zapôsobili príbehy ľudí, ktorí riskovali život, aby zachránili živor druhým, hudba a stisk ruky od prezidenta republiky, nášho rodáka z Poltára, Ivana Gašparoviča. "Skláňam sa pred ľuďmi, ktorí v časoch hrôzy nestratili ľudskú tvár, " dodá H. Vajová.
Autor: ZS
