Mnohé deti s jej diagnózou, sa nenaučia čítať ani písať. Gabika učivo zvládla. Najradšej má vraj telesnú výchovu. „Občas je však zaťatá. Napríklad ak sa pri dverách pošmykne na ľade, už ďalej nechce ísť. Darmo ju budete presviedčať, že musí ísť do školy. Nepohnete s ňou,“ tvrdí jej mamka. Monika má päť detí. Sedemročné dvojičky, Gabiku, Mareka a Michala. „Dvojičky oslavujú narodeniny jeden deň, ale aj Marek a Michal majú v kalendári rovnaký dátum narodenín. Marek sa narodil 23. februára v roku 1989 a jeho brat v ten istý deň len o rok neskôr,“ prezradí pyšná mama. Jej zdravé deti si nevyžadujú toľko pozornosti ako chorá Gabika. „Pri nej musíte byť dvadsaťštyri hodín. Raz chce to, potom zas ono. Keď chodila do prvej a druhej triedy, nosila som ju do školy na rukách. Má jedenásť rokov a hoci je útla, už je poriadne ťažká. Na rukách ju už neunesiem,“ posťažuje si pani Monika. Jej rodina žije v rodinnom dome v Tisovci. Otec detí chodí pracovať do Čiech. „Tu by sa nezamestnal. Ja som kedysi pracovala ako šička. Keď sa mi narodila postihnutá dcéra, musela som s ňou ostať doma. Sama by som to možno ani nezvládla. Pomáha mi svokra,“ dodá. Minulý rok sa jej dcérke Gabike splnil sen. Stala sa adoptívnou mamou malej opičky v bratislavskej zoo. Splnila jej ho Zlatá rybka. Na klietke roztomilej opičky si návštevníci mohli prečítať pod jej fotografiou jej meno. „Gabika bola veľmi rada, že sme mohli navštíviť zoo. Aj s Petrom Cmoríkom sa vyfotila a vyskúšala si jazdu na koni. Mala z toho veľkú radosť. Neprejde deň, aby si doma nepozerala fotografie opičky aj Cmoríka,“ tvrdí jej mama. Ak by sa ešte raz prihlásili do relácie, ktorá plní detské sny, žiadali by si auto. "Stačilo by také malé, staršie. S Gabikou sa veľmi zle cestuje autobusom. Chodíme na kontroly do Rimavskej Soboty aj Banskej Bystrice. Auto by sme veľmi privítali," tvrdí Gabikina mama.
