„Strýko sa nikdy neoženil. Naposledy býval v záhradnom domčeku v našom dvore. Mal zdravotné problémy, často chodil po lekároch. Spolu s mamkou sme sa o neho starali Prali mu, nakupovali, varili. V sobotu večer som ho videl naposledy okolo šiestej. Odniesol som mu jedlo,“ tvrdí 43-ročný synovec Tibor z Čeboviec.
Jeho matka a zároveň sestra nebohého zvykla chodiť k bratovi takmer každý večer. Aj v ten tragický večer, keď sa vrátila z kostola, sa chystala za ním.
„Pretože bola unavená, povedal som jej, aby si radšej oddýchla, že strýko je v poriadku. No a možno preto ma policajti vypočúvali ako podozrivého. Na polícii som strávil jedenásť hodín,“ posťažuje si synovec zavraždeného dôchodcu. Ráno sa vybral na zabíjačku k bratovi.
Sedemdesiatjedenročná Helena išla bratovi odniesť raňajky. „Búchala som, neotváral a tak som sa vrátila dole do kuchyne. Myslela som si, že ešte spí. Keď však neotváral dvere ani o hodinu, tušila som, že už nebude niečo v poriadku. Prišli synovia a Tibor vykopol dvere. Bol to hrozný pohľad. Brat sedel v kresle a všade bolo plno krvi a porozhadzované veci,“ približuje otrasný zážitok stará pani.
„Strýko mal ústa zapchaté ponožkou. Stiahli mu ju z nohy. Museli prísť zadnou bráničkou, lebo ráno som si všimol, že drôt na nej nie je tak, ako ho zvyknem dávať,“ povie synovec, ktorý strýka videl naposledy. Posťažoval si na nemenované bulvárne noviny, v ktorých zverejnili, že strýko predal dom.
„Nie je to pravda. Dom už dávno daroval mne. Ja som na tom mieste postavil nový. Predal som ho, ale strýko mal doživotné právo bývať v dome,“ tvrdí pán Tibor. Za vraždu hrozí vrahovi, ktorý stále uniká až 25 –ročné väzenie.
„Panenka Mária tú hrôzu videla. Dohliadne na to, aby ho našli. Viete, všetko bolo ostriekané od krvi, no na nej sme nenašli ani kvapku,“ povie pani Helena.
Ladisla B. mal v záhradnom domčeku zariadenú jednu izbu. Televízor, skriňa, koberec, kreslo boli ešte aj v piatok postriekané krvou nebohého. O veterinárnom technikovi rozprávajú susedia ako o dobrom človeku. Pochovali ho vo štvrtok na miestnom cintoríne.
Autor: Z. SURÁKOVÁ
