Byty predchádzajúce vedenie obce plánovalo prideliť sociálne odkázaným rómskym rodinám. Toto rozhodnutie vyvolalo nespokojnosť medzi občanmi.
„Je to už tretí termín kolaudácie, ktorý nám dodávateľ prisľúbil. Hrubá stavba stála viac ako dva milióny. Ďalšie dva máme zabezpečené na dokončenie interiérov budovy a úpravu fasády,“ hovoril ešte v januári starosta tejto vyše dvojtisícovej hornonovohradskej obce Marián Lenhard. Hlavným problémom meškania stavby vraj bolo, že stavebná firma sa dostala do ťažkostí. Dokonca jej hrozila exekúcia.
Boja sa devastácie kultúrnej pamiatky
Od samotného začiatku rozhodnutie bývalého zastupiteľstva sprevádzala nechuť Lovinobančanov. Budova počas Slovenského národného povstania slúžila ako vojenská nemocnica. Neskôr v nej boli umiestnené niektoré triedy základnej a materskej školy a unikátny internát pre žiakov. Bývali v ňom deti z odľahlých horských dedín a osád, ktoré nemali možnosť denne dochádzať do školy. Vďaka svojej histórii si budova vyslúžila zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok. Tento fakt sa podpísal pod nesúhlas väčšiny Lovinobančanov nasťahovať sem sociálne ťažko adaptovateľné rodiny.
Už minulý rok sa proti takémuto využitiu kultúrnej pamiatky zdvihla vlna nevôle. Ľudia argumentovali tým, že ak už tam majú byť sociálne byty, nech v nich bývajú starší a zdravotne postihnutí občania. Teda takí, ktorí sú na sociálnu pomoc naozaj odkázaní a v Lovinobani ich je dosť. Postavili sa proti asociálnym rómskym rodinám. Tie by podľa nich bytovku časom zdevastovali. Nielen stavbu, ale aj okolie. Stará škola je od stredu dediny vzdialená len okolo tristo metrov.
Po tom, čo v tlačovej agentúre vyšla správa, že do bytov sa majú sťahovať väčšinou Rómovia, sa v Lovinobani opäť zdvihla vlna emócií. „Sami vraj majú uhradiť približne dvadsať percent nákladov na byt, ktorý im bude pridelený. Lenže takmer všetci sú nezamestnaní. Údajne je v pláne, že svoj vklad za byt si odpracujú na aktivačných prácach priamo v obci,“ rozčuľoval sa do telefónu pán Miroslav.
Sociálny problém
Starosta Lovinobane Marián Lenhard tvrdí: „Je síce pravda, že problémy s bývaním majú u nás prevažne rómske rodiny. No nikto si len preto, že nemá vyhovujúci byt, nemôže nárokovať na byt v spomínanej bytovke. Zatiaľ obec žiadny výber uchádzačov nerobila. Byty sú sociálne a tým je dané ich určenie. Na tento účel obec dostala dotácie od štátu. Ďalším kritériom vo všeobecne záväznom nariadení obce je aj to, že byt nepridelíme takej rodine, a je jedno, akú majú národnosť, ktorá nemá splnené záväzky voči obci. Z rodín, čo sa zatiaľ o pridelenie sociálneho bytu uchádzajú, neplní toto kritérium ani jedna. Aj tak máme veľké problémy s obyvateľmi, ktorí vo dvore starej školy bývajú v drevených bunkách. Už dlhšie neplatia nájomné. To je naozaj sociálne, len okolo 1600 korún. Neplatia ani poplatky za vodu, elektrinu a ostatné služby. Budeme nútení vysťahovať ich. Podobný problém máme aj na sídlisku v tzv. osemnásťbytovke. Pravda, tam už vlastníci vytvorili spoločenstvo. Neplatenie je ich problém. No keďže v bytovke zapchali kanalizáciu, hrozia vážne problémy. Týka sa to všetkých občanov. Epidémie na národnosť neprihliadajú. Ani my nebudeme prihliadať na národnosť pri prideľovaní.“
Kolaudáciu sociálnych bytov v lovinobanskej starej škole chce obec začať koncom februára. Už teraz je však isté, že všetky práce nebudú do tohto termínu riadne dokončené. Sťahovanie do nových bytov sa teda oddiali. Tým sa oddiali aj možno najväčší problém starostu a poslancov: Komu sociálne byty prideliť? Byty by potrebovali hlavne starší ľudia, ktorí sa už o seba sami postarať nevládzu. Veď na jednom mieste by sa dala opatera poskytovať oveľa jednoduchšie.
Dokončenie desiatich spomínaných sociálnych bytov teda vytvára nový sociálny problém. Nech sa už obec rozhodne akokoľvek, všetkým určite nevyhovie.
