Článok pokračuje pod video reklamou
Už pätnásť rokov deň čo deň chodí do tunajšej zvonice zvoniť. „Zvony majú ovládanie na elektriku, ale teraz je pokazané, tak zvoním ručne. Našu zvonicu chodia obdivovať aj turisti zo zahraničia. Postavili ju bez jediného železného klinca,“ hovorí zvonár.
Legendu o pôvode drevenej zvonice si Haličania odovzdávajú z pokolenia na pokolenie. Kapitán haličského hradu bol smelý chlap. Keď Jána Makfalvaya zajali do tureckého zajatia, každý deň sa modlil, aby sa vrátil domov. Zaumienil si, že ak sa zachráni, dá pri kostole v Starej Haliči postaviť zvonicu bez jediného železného kríža. Tak sa aj stalo. „Hovorí sa, že ju postavil mlynár Polóni za jeden rok,“ približuje históriu zvonice zvonárov brat Ján Svorad. Majster Ján Polóni kapitána hradu nesklamal. Postavil dielo, ktorému ani čas na kráse neubral. Jeho meno je vyryté nad oknami severnej strane zvonice.
„Vo zvonici máme aj drevený rapkáč. Od Zeleného štvrtka pred Veľkou nocou až do Bielej soboty zvony zmĺknu. Vtedy rapkám na rapkáči. Na obed, večer, aj pred svätou omšou,“ hovorí Pavol.
„Tri menšie zvony v roku 1924 zhodili z veže a použili na výrobu vojenskej techniky. „Ďura nechali, asi ho nevládali zložiť,“ dodá. Mišo – umieráčik sa v dedine rozozvučí vtedy, keď niekto zomrie. „V tomto roku sme už mali štyri pohreby. Umieráčik neohlasoval len smrť ale aj to, kto zomrel. Či to bola žena alebo muž. Ženám sa zvoní takto: tridsať úderov, pauza, opäť tridsať úderov a potom sa rozozvučia všetky zvony. Muži majú tri razy po tridsať úderov. Kedysi musel zvonár chodiť zvoniť až hore do veže. Laná na zvonoch boli krátke. Teraz už sú dlhšie. Zazvoním aj zdola,“ tvrdí Pavol. Hlas zvonov počuť po celom chotári. V minulosti ich hlas oznamoval požiare, mor aj vojnu. Volal ľudí na omše, aj ich odprevádzal na poslednej ceste. V historických dokumentoch o obci sa píše, že pri oprave šindľovej strechy zvonice sa našla aj malá ručne písaná knižočka. V nej boli mená ľudí, ktorí zomreli v rokoch 1709 až 1711, keď v Starej Haliči zúril mor. „Vtedy vraj bolo až trinásť pohrebov denne. Vtedy už naša zvonica stála 35 rokov. Dnes už má 334 rokov. Prežila už päť generácii,“ tvrdí zvonár Pavol Svorad, ktorý 21. februára oslávi sedemdesiatpäť rokov.
