Kokavu v roku 1911 postihol veľký požiar. Zhorela pri ňom polovica dediny, ba aj kostol. „Môj predchodca Samuel Bancík vo svojich zápiskoch presne opísal ten tragický deň. Rukopis je písaný v starej češtine. Požiar vypukol 3. augusta o pol tretej popoludní. Horieť začalo na hlavnej ulici v dome kupca a krčmára Adolfa Neumanna. Kto požiar spôsobil ostane tajomstvom,“ približuje rukopis kokavský farár.
Po dedine sa vraj hovorilo, že oheň pri hre zapálili deti. Pri veľkom suchu a vetre sa začal rýchlo šíriť. „Za niekoľko minút začali horieť aj domy okolo fary. Ľudia začali hasiť, ale nestálo to za nič. Pomoci bolo málo. Bola žatva a mnohí ani nevedeli, čo sa deje v dedine. Aj vietor bol veľký. Začali horieť aj hasičské striekačky, fara aj škola. Chcel som zachrániť klenoty z oltára, spisy z matriky a zápisnice. Myslel som si, že kostol nezačne horieť. Bol pokrytý plechom. Zhorel. Ostali len šaty na našich telách,“ prekladá výpoveď svojho predchodcu Martin Riecky.
Z kostola ostala len veža. Pri výstavbe nového pomohla zbierka. Prispeli na ňu veriaci z Kokavy, ale veľká pomoc prišla aj z Nemecka. Kostol postavili za dva roky. „Nachádza sa v ňom jeden z najväčších zvonov na Slovensku. Má priemer 162 centimetrov a váži vyše troch ton. Podľa dokumentov sa radil k najväčším zvonom vo vtedajšom Uhorsku. Vďaka jeho veľkosti sa zachránil. V roku 1915 štát rekviroval zvony na výrobu kanónov, aby sa malo s čím bojovať v prvej svetovej vojne. Zvon bol väčší ako okno na veži. Z veže zhodili len tri menšie zvony,“ objasňuje históriu kokavských zvonov farár. Starí ľudia hovorili, že keď padali, nahlas sa rozozvučali a ich hlas bol žalostný ako nikdy predtým. Nové zvony dala cirkev odliať v Budapešti.
Pod lavicou v kostole našiel Martin Riecky aj ďalší historický poklad – pohrebnú zástavu z roku 1926. „Zdobia ju výšivky. Patrila spolku, ktorý založili po prvej svetovej vojne Slováci, ktorí sa vrátili z Ameriky. Spolok mal názov Evanjelická jednota. Mal kultúrnu a náboženskú orientáciu. Členovia si platili členské. Keď niekto umrel, peniaze z členského poslúžili na živobytie pre jeho rodinu. Pri pohrebe niesli za truhlou pohrebnú zástavu. Prvú ušili v Kokave nad Rimavcou,“ hovorí evanjelický farár.
Posledný objav, ktorý súčasníkom priblíži históriu sú maľby v sakristii. „Našli sme ich len pred nedávnom. Na maľbe sú obrysy postavy. Pravdepodobne pochádzajú zo 16. storočia. Ale zatiaľ sú to len predpoklady. Ide zrejme o najstarší nález v Kokave,“ vysvetľuje Martin Riecky, ktorý je presvedčený, že v tunajšom kostole je ukrytých ešte veľa historických pokladov.
