Lučenčanka Vierka celý život zasvätila deťom. Učila ich, že pomáhať druhým má byť samozrejmosť. Dnes má 74 rokov a do redakcie sa prišla poďakovať ľuďom, ktorí pomohli jej. „Starala som sa týždeň o psíka mojej vnučky. V nedeľu 10. februára som šla s ním na prechádzku. Mala som ho na vodídku. Prechádzali sme popri plote, kde mali vlčiaka. Ani neviem, ako sa to stalo. Ale odrazu mal môj psík hlavu v papuli vlčiaka. Nevedela som, čo mám robiť. Prestrčila som ruku cez mrežu a snažila som sa Badymu pomôcť. Pristavil sa pri mne neznámy Róm. Pomohol mi vyslobodiť môjho psíka,“ hovorí dôchodkyňa. Pri bezvládnom psíkovi sa pristavil aj neznámy manželský pár. Pani Vierke ponúkol odvoz k veterinárovi. „Pristavili sa aj dvaja mladí policajti. Vtedy som ich mená nepoznala. Dnes už viem, že to boli Pavel Skrutek a Stanislav Bella. Ochotne ma odviezli do ambulancie doktorky Šofránkovej. Jej adresu nám poskytol neznámy železničiar. Lekárka môjmu psíkovi zašila veľkú ranu. Jej manžel ma odviezol autom domov a psíka mi odniesol až pred dvere na prvé poschodie do izby. Ja by som ho nevládala?“ hovorí dôchodkyňa.
„Aby som nezabudla, pomohol mi aj náš sused Ján Hanes. On každému rád ochotne pomôže,“ dodá dôchodkyňa, ktorá všetkým, ktorí jej pomohli, ďakuje. „Potešilo ma, že dobrí ľudia ešte žijú. Patrí im moja veľká vďaka,“ tvrdí.
