Preto si nedávno do neho zaviedol kamerový systém. „Akáže tam zvláštnosť. Ľudia si už pomaly dávajú kamery aj do psích búd,“ rozhovorí sa domáci kutil a otvorí dvere na malej stavbe. V chlieve spokojne krochká prasnica s pätnástimi prasiatkami. „Všetky sa narodili živé. Pri takom počte to nebýva zvykom. Vďačím zato aj kamere,“ zasmeje sa Nándor. Zaviesť monitorovací systém do chlieva nebolo jednoduché. „Som invalidný dôchodca. Nechcem posedávať len tak so založenými rukami. Rád vymýšľam nové veci. Nápad s kamerou dostal môj krstný syn. Ten mi ju dokonca daroval. Ostatné som si spravil sám,“ vysvetľuje gazda a dopodrobna rozoberie konštrukciu svojho diela. „Chliev je osvetlený žiarovkami osadenými do špeciálneho rámu. V rohu je kamera a kábel vedie až do obývačky. Má, hádam, aj sto metrov. Napojil som ho do televízora a máme o program viac,“ zasmeje sa a dodá, že príchod prasiatok na svet zaregistrovala prvá jeho manželka. „Pozrela na televízor a utekala do chlieva. Prasnici sme dokonca asistovali. Špagát, nožnice, cvikačky, to boli naše nástroje. Niekedy to nie je také jednoduché. Prasiatka môžu mať pupočnú šnúru obkrútenú okolo krku. Hrozí im zadusenie,“ povie Nándor. Chýr o kamere v chlieviku sa rozniesol po celej dedine. „Počul som o tom, ale nebol som sa na ten zázrak pozrieť. Je to dobrá vec, ale skôr proti zlodejom,“ povedal jeden z obyvateľov dediny. Jeho kamarát sa len zasmial a mávol rukou. Kameru považuje za zbytočný prepych. Nándor si však nápad krstného syna nevie vynachváliť.
Autor: M. Ballová
