Pred nehodou vraj videl mŕtveho otca
Školáka z Glabušoviec zrazilo 13. septembra minulého roka auto. Len niekoľko metrov od domu.
„Deň pred nehodou ma Dominik ťahal za ruku, nech sa idem pozrieť na dvor. Vraj tam videl svojho otca. Samozrejme, že sme mu vtedy neverili. Môj zaťko už druhý rok leží na cintoríne. Ale Dominik ho vraj deň pred nehodou videl. Aj keď sa prebral z umelého spánku, hovoril, že sa prechádzal s oteckom. Dohováral mu, že sa musí vrátiť k mame,“ hovorí Dominikova stará mama a uprie pohľad na svätý obrázok v kuchyni. Chlapec bojoval o svoj život statočne.
„Mal poškodený mozog, zlomený členok, poškodenú krčnú chrbticu aj pľúca. Hneď ako ho zrazilo auto, upadol do kómy. Prebral sa až 29. októbra. Lekári a sestričky plakali spolu so mnou,“ povie Mária Zaťková. Pri nemocničnom lôžku stála takmer každý deň. „Prosila som syna, aby ma neopúšťal. Vravela som mu, aby sa vrátil k nám domov. Že môj život by bez neho nemal zmysel. Som presvedčená o tom, že ma počul. Aj lekára, ktorý ho v umelom spánku ošetroval, poznal po hlase. Dnes už verím, že sú veci medzi zemou a nebom. Lekári hovorili o zázraku. Keby bol chudší, vraj by neprežil,“ tvrdí starostlivá mama.
Svedkovia tvrdia, že auto šlo rýchlo
V deň tragédie Dominik po návrate zo školy upratal s mamou kôlňu. Potom sa šiel bicyklovať. „Môj druhý syn Janko stál pri okne. Upozornil ma na auto, ktoré šlo rýchlo. O chvíľu sme počuli buchot. Vybehli sme na cestu. Žena zo Zombora zrazila nášho Dominika. Auto bolo v jarku. Vedľa neho môj syn v kaluži krvi. Ktosi zavolal sanitku. Lekár nám do telefónu radil, čo máme robiť. Nechápem ako si tá žena mohla na rovnej ceste nevšimnúť moje dieťa,“ hovorí Mária.
Sanitka odviezla zraneného chlapca do nemocnice vo Veľkom Krtíši. Vrtuľník ho previezol do Banskej Bystrice. Mozog zaliala krv, pľúca nefungovali. Nasledoval boj s časom. O chlapcovom živote rozhodovali minúty. Desiate narodeniny prežil v umelom spánku.
„V roku 2006 som si pochovala muža. Mal rakovinu lymfatických uzlín. Potom otca aj svokra. Pri pomyslení, že mi do neba odíde aj Dominik, som takmer aj ja upadala do bezvedomia. Bála som sa aj o Janka. Veľmi sa trápil za brata. Otcovi pri smrteľnej posteli sľúbil, že sa postará o mňa aj o neho,“ približuje osud svojej rodiny Mária.
Dvadsiatehodeviateho októbra sa Dominik prebral. Nevedel rozprávať, chodiť. „Učila som ho všetko od začiatku. Hovoriť, čítať, písať. Ako nemluvňa,“ povie Dominikova matka.
Dobrí ľudia pomáhali, ako mohli
Tridsaťosemročná vodička, ktorá zrazila chlapca, brzdila najmenej tridsať metrov. Nehoda je v štádiu vyšetrovania. Od havárie vraj užíva lieky na upokojenie.
„Sľúbila, že môjmu vnukovi kúpi bicykel. Ale zatiaľ nemala odvahu ani ho prísť pozrieť,“ povie chlapcova stará mama. Na Dominika si však často spomínajú lekári a sestričky. „Poslali mu aj pohľadnicu. Dominik sa veľmi potešil. Máme ísť do kúpeľov v Kováčovej. V marci nás čaká ďalšia kontrola. Neviem, kedy pôjde do školy. Ale to nie je podstatné. Môj syn žije. To je podstatné,“ dodá matka.
Glabušovce je malá obec v okrese Veľký Krtíš. Sotva má dvesto obyvateľov. Dominika tu každý pozná. Jeho mama si na okolí nevie nájsť prácu. Zahraničie ju láka, ale kvôli deťom ho odkladá. „Neviem, ako to všetko zvládneme. Poďakujte za mňa všetkým, ktorí nám pomohli. Peniazmi, darčekmi, dobrým slovom aj modlitbou,“ hovorí Mária Zaťková.
