Keď mu Andrejka oznámila, že jej vyvolený je z Južnej Afriky, neprotestoval. Paula, mladého muža z Port Elizabeth, si hneď obľúbil. „So svojím manželom sa zoznámila na Floride. Študovala na Yachting institute a neskôr tu začala pracovať v profesionálnej jachtovej posádke. Vziať sa rozhodli po štyroch rokoch,“ hovorí Ondrej a v jeho očiach sa zalesknú slzy. Dcére nezazlieva, že sa rozhodla žiť tisícky kilometrov od domova. Po prvej návšteve vzdialeného sveta pochopil, že urobila dobre. „Viete, niekedy ma mrzí, keď si ľudia myslia, že Afrika je zaostalý štát. Ja som sa presvedčil o opaku. Mentalita ľudí aj kultúra sú odlišné od našich zvyklostí. Bol som však milo prekvapený, keď ma všade vítali usmiati, dobrosrdeční ľudia. Mesto, v ktorom žije dcéra, je upravené, čisté a moderne vybudované,“ rozpráva Ondrej a rozhovorí sa o svadbe. Andrea s Paulom si „áno“ povedali najskôr v Rimavskej Sobote a následne aj v Afrike. „Paul mal problémy so slovenčinou. Andrejka ovláda niekoľko jazykov. Keďže sa dohodli, že hlavným živiteľom rodiny bude zať, rozhodli sa odcestovať do Afriky. Tu je Paul majiteľom troch firiem,“ vysvetľuje šťastný starý otec. Dve vnúčatká mu žijú na inom kontinente. Sashu Annu aj Tristana však prvýkrát videl na Slovensku. „Obidvaja zbožňujú piesočnaté pláže a šum mora. Saska sa dokáže prehrať celé hodiny v piesku,“ hovorí s láskou a jemne pohládza fotografie. Sú na nich jeho najbližší, s ktorými by si prial byť čo najviac. „Mám ešte dvoch synov. Obidvaja už navštívili sestru v Afrike. Miroslav sa z ďalekého sveta vrátil len nedávno. Má rád šport a najmä ten lezecký,“ povie Ondrej. Svoje deti vie pochopiť, pretože aj on bol športovcom. „Strach? Samozrejme, že sa o neho bojím, keď viem, že zdoláva vysoké steny pozdĺž rozbúrených riek. Zákazy by však určite nič nevyriešili,“ dodá. Jeho najmladší syn navštívil Juhoafrickú republiku už dvakrát. Návšteva sestry mala adrenalínovú príchuť. Bol na výlete v Semokongu, kde zlaňoval jeden z najvyšších vodopádov v Južnej Afrike. Rodinu považuje za posvätnú. Manželku pochoval pred ôsmimi rokmi. Spomienky na ňu mu vháňajú slzy do očí aj po rokoch. Dnes žije pre svoje deti a vnúčatá. Prezerá si fotografie a videozáznamy. „Je to moja krv. Obetoval by som pre nich všetko na svete,“ zakončil Ondrej.
