„Vznik takýchto dedinských múzeí je prejavom pozitívneho vzťahu k svojmu regiónu. Snahou odovzdať budúcim generáciám doklady o živote našich predkov. Treba to vnímať ako snahy zachovať originalitu, svojskosť a jedinečnosť prínosu histórie a kultúry Slovenska do vývoja celoeurópskej kultúry,“ hovorí Gabriela Podušelová, zo Slovenského národného múzea v Bratislave. Hoci takéto mini múzeá v obciach nespĺňajú všetky kritériá, ktoré má profesionálna inštitúcia ako je múzeum plniť, ich vznik je pozitívnym faktom.
V Sucháni majú Ľudový dom
Sucháň je malá dedinka na okraji okresu Veľký Krtíš. Niekto by možno povedal, že leží na konci sveta. Tunajší Ľudový dom navštívi ročne okolo päťsto turistov. „Verejnosti sme ho sprístupnili v roku 1996. Dom bol postavený v roku 1875. Obec ho získala do vlastníctva a dala opraviť skutočne pôvodnou technológiou. Strecha je pokrytá slamenou krytinou. Dielce na nej volajú šúbiky. Omietka aj dlážka je z hliny. Gazdinky dva alebo tri razy do roka hlinu na podlahe napúšťali kravským lajnom. Takto natretá podlaha nepraskala,“ približuje vzhľad historického domu starostka obce Anna Triznová. V dome je staré náradie, pec, výšivky a oblečenie, ktoré nosili naši predkovia. Gazdiná s gazdom obývali prednú izbu. Tu spali, varili, piekli, modlili sa a aj počítali nagazdovaný majetok. Pitvor kedysi slúžil aj ako dymová komora, kde sa údili klobásy. V zadnej časti domu bola komora. Mala osobitný vchod a zvyčajne v nej bývala nevesta so synom domácich. Uskladňovalo sa tu aj obilie, potraviny a náradie. Vôbec sa v nej nekúrilo a niekedy bolo teplejšie pri dobytku v maštali. Posteľ mladomanželov oddeľovala od ostatnej časti komory plachta.
Starostka plánuje v obci zriadiť aj druhý ľudový dom. V ňom by mala fungovať dielňa starých remesiel.
V Opatovskej Novej Vsi je sedliacky dom
Pri dome je aj typický sedliacky dvor s konským vozom. Dom zariadili v roku 2003. Sú v ňom vystavené exponáty, ktoré obci darovali občania. „Našli sa na pôjdoch a v komorách,“ hovorí starosta obce Ladislav Jámbor. Dom ožije najmä počas rôznych obecných osláv. Má tri miestnosti. Môžete tu uvidieť kolovrátky, krosná, poľnohospodárske náradia, kroje, obuv, ktorú nosili naši predkovia, ale aj staré náradie na spracovanie hrozna, vyšívané zástery a čepce. „Keď sme toto naše mini múzeum zriaďovali, to ste mali vidieť, akí boli ľudia súdržní. Tešili sa, že tu budeme mať pamätný dom aj pre budúce generácie,“ tvrdí starosta.
Hrušov dýcha kultúrou aj históriou
Do povedomia Slovákov aj zahraničných turistov sa táto obec v okrese Veľký Krtíš dostala populárnou Hontianskou parádou. „Turistom u nás máme čo ukazovať. Náš Ľudový dom je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Dom aj exponáty v ňom približuje tradičné bývanie z obdobia konca 19. storočia. Je v ňom vstupný pitvor s čiernou kuchyňou, predná izba a komora. Vo dvore je kamenná pec, kde záujemcom ukážeme ako sa kedysi piekol doma chlebík,“ objasňuje starosta obce Pavel Bendík. Za domom je v tufopieskovcovom masíve vytesaná pivnica na víno a zemiaky. „Náš dom patrí medzi živé múzeá. Ročne ho navštívi okolo 1500 turistov. Okrem pečenia chleba im priblížime aj výrobu slamienok a drobnú výrobu z dreva,“ tvrdí starosta.
V Hrušove nájdete aj kováčsku vyhňu, laznícku drevenicu a najväčšiu zbierku „stabilákov“. Sú to poľnohospodárske stroje na poháňanie mláťačiek, šrotovníkov a rezačiek. „Je tu vystavených okolo sto exponátov. Stroje sú väčšinou z výrobnej českej továrne Slávia. Najstarší exponát je z roku 1903 a pochádza z Ameriky. Niektoré sú stále funkčné. Majiteľ strojov pán Matušov, ktorý je vášnivý zberateľ, svoju zbierku dopĺňa. Poč-tom exponátov sa zaraďuje medzi ojedinelé nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Zbierku nájdete v budove starej školy,“ informuje starosta.
V Ľuboreči si uctili básnika a jeho dcéru
„V bývalej budove škôlky sme zriadili pamätnú izbu Daniela Maróthyho a jeho dcéry Eleny Maróthy – Šoltésovej,“ objasňuje starosta obce Ferdinand Ožvoldík. Pamätná izbu spolu s Múzeom miestnych dejín zriadili minulý rok. „Rodina Maróthyho v Ľuboreči istý čas bývala. Považovali sme si za povinnosť uctiť týchto známych rodákov,“ tvrdí starosta. Múzeum približuje dávny život na dedine. „Už si ho boli pozrieť Angličania, Švajčiari, Maďari aj Poliaci,“ dodá F. Ožvoldík.
Múzeum v Želovciach už aj vykradli
Národopisné a historické múzeum v Želovciach ročne navštívi okolo 400 návštevníkov.
„Múzeum sa nachádza v Zichyovskom kaštieli. Ten vlastní Vyšší územný celok. Správcom je poľnohospodárska škola. Sme im vďační za prenájom miestností za symbolickú korunu,“ hovorí jeden zo zakladateľov múzea Ondrej Bohm. Múzeum vzniklo v roku 2002. Má šesť expozícii. „Škoda, že najvzácnejšie exponáty nám pred troma rokmi ukradli,“ posťažuje si O. Bohm. K založeniu múzea dalo podnet množstvo zachovaných pamiatok z vykopávok pohrebiska z doby Avarského kaganátu.
„Teší nás, že predmety, ktoré by sa boli stratili na smetiskách alebo u priekupníkov sa zachovajú aj pre budúce generácie,“ dodá pán Ondrej.
Aj Stredné Plachtince majú múzeum
Vzniklo minulý rok. Je v budove starej evanjelickej fary. „Podarilo sa nám zhromaždiť vyše 350 exponátov,“ hovorí starosta Ján Naď. V piatich izbách sú vystavené ľudové odevy, výšivky, staré knihy, krosná, náradia. Je tu aj obuvnícka dielňa a miestnosť venovaná košikárstvu a včelárstvu. Fotokópia zažltnutého výučného listu pamätá vojnové časy. Patril miestnemu obuvníkovi Jurajovi Ondrejkovi, ktorý ho získal v roku 1911. Vtedy mal 14 rokov. Na stene visí ovčí kožuch, ktorý váži najmenej 25 kilogramov. Vystavené nálezy hornín, s odtlačkami pravekých živočíchov, ako aj črepiny kyjatickej kultúry patria miestnemu zberateľovi Jánovi Mäsiarovi. Našiel ich v okolí obce.
Podobné múzeá, ľudové domy a pamätné izby nájdete aj v iných obciach v našom regióne. Mali by prežiť ešte mnohé generácie. No už teraz sa podieľajú na záchrane a ochrane hodnôt našej minulosti. Starostom a nadšencom z obce sa podarilo v nich zhromaždiť množstvo historických predmetov a dokumentov.
OFICIÁLNE ZAREGISTROVANÉ MÚZEÁ
„K 31. 12. 2007 bolo zapísaných v registri múzeí 86 múzeí. Z toho bolo jedenásť v Banskobystrickom kraji. Väčšina múzeí má viac ako jedno pracovisko. Okrem týchto oficiálne registrovaných múzeí v poslednom desaťročí vznikli v mnohých obciach na Slovensku miestne múzeá či zariadenia, ktoré majú mnoho spoločného s múzeom ako inštitúciou. Nespĺňajú však všetky kritériá, ktoré má fondová profesionálna inštitúcia ako je múzeum plniť vo svojich odborných činnostiach. No ich vznik je mimoriadne pozitívnym faktom,“ tvrdí odborníčka zo Slovenského národného múzea Gabriela Podušelová.
