rého zberateľska hodnota sa pohybuje v cenách niekoľko stotisíc korún.
Štefan mal už od detstva umelecké vlohy. Za týždeň dokázal kresbami zaplniť aj tri zošity. Neskôr prešiel k náročnejšej technike. „Začal som robiť rytiny do parožia. Námety som však najskôr nakreslil na papier a až potom som vyrýval,“ prezrádza majster, ktorý je členom Slovenskej asociácie nožiarov. Jeho diela získali niekoľko ocenení a patria medzi zberateľské lahôdky.
Zhotoviť a vyzdobiť nôž, ktorý má byť navyše polyfunkčným, nie je vôbec jednoduché. Cenný exemplár musí byť vhodný nielen na vystavenie, ale trebárs aj na krájanie chleba. „Niektoré som vyrobil za tri týždne. Mám však aj také, na ktorých som pracoval viac ako pol roka,“ vysvetľuje majster a vyberie pár vzácnych kúskov zo svojej tvorby. „Na výrobu čepelí používam špeciálne nehrdzavejúce ocele aj takzvanú damascénsku oceľ. Rukoväte sú zo vzácneho dreva, mamutoviny, slonoviny, byvolích rohov alebo polodrahokamov,“ hovorí Štefan a vezme do ruky jeden z nožov, na rukoväť ktorého použil aj striebro a zlato. „Materiály, z ktorých sú nože zhotovené, nie sú dostupné v bežných obchodoch. Objednávam si ich väčšinou zo zahraničia. Pravidelne sa zúčastňujem výstav, kde si s ostatnými nožiarmi vymieňam skúsenosti,“ dodá majster.
Tvrdí, že to, čo znamená pre maliara plátno, je pre neho kúsok ocele a kosti. „Rukoväte zdobím špeciálnou technikou scrimshaw. Na Slovensku ju ovláda len pár ľudí. Je to náročný spôsob výzdoby, ktorý sa prevádza pod mikroskopom,“ hovorí Štefan. Nevenuje sa však len výrobe nožov. Zaujímavé sú aj originálne šperky. „Manželke som na tridsiate narodeniny vyrobil strieborný náhrdelník s príveskom, v ktorom je osadený portrét nášho syna Dávidka,“ povie nožiar a siahne po zarámovanej fotografii. „To len na porovnanie, či sa naozaj podobá,“ usmeje sa.
Deväťročný chlapec sa už zaujíma o koníček svojho otca. Neraz za ním zájde do dielne, sleduje precíznu prácu, pomôže, ak treba. „Nechcem ho do sveta nožiarov vtiahnuť nasilu. Vyrastie a sám uvidí, či sa na to dá alebo nie. Bol by som však rád, keby toto remeslo malo v rodine pokračovateľa. Rád mu odovzdám skúsenosti a poskytnem cenné rady,“ povie Štefan, ktorý má oporu aj v svojej manželke. Tá mu vyrába na nože ozdobné kožené púzdra.
Osud. Tak sa volá nôž, ktorý získal ocenenie nôž roka 2007 na Slovensku. „Každý nôž má meno. Na tomto je vyrytý anjel, ktorý píše knihu života. Preto ten názov. Ďalší sa volá morská panna,“ dodá majster a ukáže na ďalší nôž. Kráska s rozviatymi vlasmi a tyrkys na rukoväti pripomínajú rozprávku z podmorského kráľovstva. Zdrojom inšpirácií je pre Štefana vlastná fantázia, tváre, rôzne výjavy zo života, príbehy z mytológie. Za jedenásť rokov vyrobil štyridsať nožov. O ich cene hovorí nerád. Niektoré kúsky má však odložené v bankovom trezore. Desať najvzácnejších kúskov chce zanechať ako dedičstvo pre svojho syna.
