Tvrdí, že keď jej gitara padne do oka, musí ju mať. Vlastní gitary z rôznych kútov sveta. Balalajky, gipsonky, lutny, bendžá, mandolíny, čitary aj gipsonky. Najviac si cení jednoduchú španielku, ktorá vyhrávala aj počas druhej svetovej vojny a v roku 1943 vyhrala hudobnú cenu v Berlíne. Marika nie je len zberateľka. Na gitarách dokáže aj zahrať. Okrem toho zhudobňuje básne, ktoré zvykne „okoreniť“ dávkou rocku. Takmer tridsať rokov pôsobí v rimavsko-sobotskom domove mládeže. Vo svojom prvom živom vystúpení zahviezdila so skladbami od Suzi Quatro a Smokie. V čase bývalého režimu zostavila hudobný program pod názvom Gemerské perly alebo Netradičná hodina maďarčiny. Nahrávala ho v jednom z bratislavských rádií. V súťaži národnostným menšín jej program získal hlavné ocenenie v Užhorode. Spievala aj v Slávikoch na ulici. Opäť zvíťazila. Teší sa, keď lásku k hudbe môže vštepovať svojim žiakom. „V šuflíku mám uložených niekoľko básní, ktoré plánujem zhudobniť. Teraz mi však všetok voľný čas zaberie štúdium. Hudbe sa však budem aj naďalej venovať a určite vydám aj nejaké cédečko,“ povedala Marika.
Autor: M. Ballová
