Vstúpili do mikroregiónu
V Olovároch žije 319 obyvateľov. Jedinou pracovnou príležitosťou je Agrospol. Zamestnáva desať ľudí. „Z obce budú ľudia skôr odchádzať, ako sa sem sťahovať. Svadbu sme tu mali pred štyrmi rokmi. Desať mladých ľudí odišlo za prácou do zahraničia. Tí, čo ostali, bývajú s rodičmi. Takto ušetria na nákladoch za bývanie. Kedysi mladí nechceli žiť s rodičmi. Ale teraz je to v niektorých prípadoch nevyhnutnosť,“ vysvetľuje starostka Irma Benkočová.
Obec vstúpila spolu s obcami- Glabušovce, Zombor, Vrbovka, Čeláre, Kováče - do Mikroregiónu Ipeľská Dolina.
„Spoločne budeme prekladať projekty, aby sme z balíka eurofondov, dostali čo najviac,“ hovorí starostka obce v okrese Veľký Krtíš. V Olovároch nie je vodovod ani kanalizácia. Funguje tu cirkevná škola. V jednotriedke sa učí sedem detí. Obyvatelia majú k dispozícii aj zdravotnícke stredisko a dom smútku.
Z peňazí z fondu
vybudovali parčík
Štefan Hubay je vo funkcii starostu obce Štrkovec už dvadsaťosem rokov. „Zažil som lepšie aj horšie časy. Najviac nám chýbajú pracovné príležitosti. Hoci sme od mesta Tornaľa vzdialení len sedem kilometrov. Do zahraničia odišlo dvanásť mladých ľudí. Medzi nimi aj vysokoškoláci. Odborníci, ktorí si na Slovensku nenašli prácu,“ prízvukuje starosta. Odliv mladých mozgov považuje za krok späť pre Slovensko.
„Kedysi tu fungovalo družstvo. Zamestnávalo polovicu dediny. Dnes pracuje v poľnohospodárstve okolo šesťdesiat ľudí,“ povzdychne si starosta. Na čerpanie prostriedkov je vraj pripravený. „Sledujem výzvy. Chceli by sme čo najviac získať na rekonštrukciu obecného úradu a miestnych komunikácií,“ tvrdí. Za štyristotisíc korún, ktoré obec získala z Európskeho sociálneho fondu, dal starosta vybudovať parčík.
Dvanásť obcí získalo počítače
„Obecný rozpočet je dva milióny štyristo tisíc korún. Z toho na škôlku ide polovica. Na rozvoj obce ostane tristotisíc. Šetríme aj na mzdách. Ja aj moja kolegyňa sme zamestnaní len na polovičný úväzok,“ hovorí starosta obce Otročok Július Czenter. „My v Otročku sme otrokmi peňazí,“ zažartuje. Obec s tristo obyvateľmi vstúpila pred dvanástimi rokmi do Mikroregiónu Turiec. „Naposledy nám vyšiel projekt, vďaka ktorému každá z desiatich obcí nášho mikroregiónu dostala päť počítačov a pripojenie na internet,“ objasňuje. Za prácou odišlo približne desať mladých ľudí.
Chýba vodovod aj kanalizácia
„Som optimistka. Teším sa aj z maličkostí. Z opraveného chodníka na cintoríne, z poriadku v dedine,“ tvrdí starostka Kosihoviec Eva Gyurásová. Do funkcie nastúpila minulý rok. V Kosihovciach žije 602 obyvateľov. Traja živnostníci zamestnávajú do dvadsať ľudí. „Jeden len sezónne. Má vinohrad. Siedmi naši spoluobčania odišli do Anglicka, Talianska a Rakúska,“ dodá. Občanom chýba vodovod aj kanalizácia. „Na tieto oblasti sa zameriame pri tvorbe projektov,“ objasňuje E. Gyurásová.
Starostka si pochvaľuje medziľudské vzťahy
Starostka Bátorovej Daniela Lichvarová je vo funkcii druhé volebné obdobie. „Pozitívny fakt je, že doba v ktorej žijeme, neovplyvnila v našej dedine súdržnosť ľudí a dobré medziľudské vzťahy. Okres Veľký Krtíš patrí podľa mňa medzi najchudobnejšie okresy. U nás v dedine máme až 28-percentnú nezamestnanosť. Dvadsať ľudí odišlo za prácou do zahraničia,“ tvrdí D. Lichvarová.
V Bátorovej žije 370 obyvateľov. Chýba tu kanalizácia aj vodovod. Voda z väčšiny studní nevyhovuje hygienickým normám. V júli má byť kolaudácia štyroch sociálnych bytov.
„Z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sme na ich stavbu dostali dva milióny korún. Z obecného rozpočtu sme investovali 650–tisíc korún. Až dvanásť rodín má záujem o tieto byty. Obsadia ich rodiny s malými deťmi,“ tvrdí starostka. Obec vstúpila do Mikroregiónu Údolie Čelovského potoka. Zatiaľ však žiadne spoločné projekty zamerané na čerpanie peňazí z eurofondov nerobili.
Podobná situácia je aj v Pravici, v Chrťanoch, v Závade ale aj v iných obciach nášho regiónu. Starostovia si sťažujú na nedostatok pracovných príležitostí, na čerpanie prostriedkov sú vraj pripravení a odchod mladých ľudí za prácou považujú za nevyhnutnosť. V Podrečanoch napríklad na internetovej stránke obce venovali tým, ktorí opustili rodiny a vycestovali za prácou za hranice, osobitnú sekciu. Volá sa Exilácia a nájdte na nej mená občanov, ktorí odišli za zárobkom do Anglicka, Francúzska, Holandska, Česka alebo Írska.
„Skončila som vysokú školu smer sociálna práca. V okrese Lučenec som si nenašla žiadne miesto, ktoré by prináležalo môjmu vzdelaniu a finančným nárokom. Zajtra odlietam do Španielska. Je tam moja kamarátka. Zatiaľ mi našla miesto v jednom bare, kde sa pohybuje zárobok od 50 do 60-tisíc,“ zdôverila sa nám vo štvrtok 25–ročná Silva. Pochádza z Lovinobani, kde koncom roka 2006 skrachovala magnezitka. Výpoveď dostalo približne štyristo ľudí. Fabriku sa dodnes nepodarilo oživiť.
