Článok pokračuje pod video reklamou
Väčšina rómskej populácie v južnogemerskej obci Šimonovce v Rimavskosobotskom okrese sa po slovensky nedohovorí. Rovnako, ako väčšina tunajších gadžov „mondokujú“. K maďarskej hranici to Šimonovčania majú iba dva kilometre cez hrebene Cerovskej vrchoviny. Aj šimonovský starosta, ktorý, ako hovorí, pochádza zo starej presídlenej slovenskej rodiny, sa volá Emil Madarász.
Pomoc znevýhodneným
V dedine žijú Rómovia (je ich viac ako polovica), Maďari i Slováci. Etnické spory nepoznajú. Šimonovčania sa trápia s prácou. Oba gemerské okresy, Rimavská Sobota i Revúca, patria dlhodobo k okresom s najväčšou mierou nezamestnanosti. „U nás je bez práce 26 percent obyvateľov, medzi Rómami až 42 percent,“ hovorí starosta. Obec zareagovala na ponuku neziskovej košickej organizácie ETP Slovensko, ktorá pomáha znevýhodneným občanom v znevýhodnených regiónoch. V Šimonovciach a šiestich obciach s veľkou rómskou komunitou na Gemeri, v Novohrade i na východe krajiny rozbehla minulý mesiac projekty sporenia a mikropôžičiek pre rodiny v sociálnej núdzi. „Môžu sa zapojiť do projektu Splňme si svoj sen, kde im po nasporení cieľovej sumy darujeme rovnakú sumu, akú usporili, alebo si môžu zvoliť pôžičkový projekt, v ktorom im poskytneme úver do výšky 35-tisíc korún so štvorročnou splatnosťou a minimálnym úrokom 2,7 percenta,“ vysvetľuje koordinátorka organizácie Beáta Kopalová. Stopercentné navýšenie sporenia ETP vykrýva z prostriedkov donora Open Society Institute.
Prísne viazanie
Peniaze môžu použiť len na prísne viazaný účel: na opravu domu a sporenie, na rozšírenie vzdelania, podnikania, vodičský kurz či kúpu počítača. Záujemcovia o stopercentný bonus musia podľa cieľa sporenia usporiť od pol roka do 24 mesiacov od 280 po 2-tisíc korún mesačne. „Ak si napríklad šesť mesiacov klient odkladá 850 korún, my mu doložíme raz toľko a zaplatíme vodičský kurz,“ hovorí Kopalová. Zapojiť sa môžu len rodiny s nízkymi príjmami. Príjem rodiny s piatimi deťmi nemôže vrátane prídavkov či dávok presiahnuť 26 264 korún. „Hoci sme ľudí presviedčali, že sporenie je výhodnejšie, záujem je len o pôžičky. Nechcú čakať,“ hovorí starosta Madarász, ktorý sa za dlžníkov zaručil. Zatiaľ sa prihlásilo 40 rodín, 21 už splnilo podmienky a podpísalo zmluvy. „Poznám všetkých. Vyberali sme takých, ktorí platia dane a pohľadávky, obliekajú deti, starajú sa o rodinu.“
Skoncujú s úžerníctvom
Rozbehnutím mikropôžičiek s minimálnym úrokom by radi skoncovali s úžerníctvom. „Aj tu šarapatia rôzne firmy, ktoré požičiavajú až na 65percentný úrok a kopa ľudí je v tom namočená až po krk,“ hovorí starosta. Rodiny, ktorých mesačný príjem sa často pohybuje okolo 10 až 12-tisíc korún, budú po vyčerpaní pôžičky mesačne splácať 780 korún. Pôžičky nedostanú na ruku, s pracovníkom organizácie za ne kúpia materiál na opravy a zaplatia práce. Najväčší záujem je o prestavbu kúpeľní, zavedenie vodovodnej prípojky, vymaľovanie, opravu strechy, výmenu okien, elektroinštalácie. „Ideme zatepľovať stenu a prerobiť kúpeľňu, už sme nakúpili materiál,“ ukazuje na vrecia cementu v predsieni ošarpaného domu v strede dediny Irena Sarvašová. Vysvetľuje, prečo sa nerozhodla pre stopercentné zhodnotenie sumy. „Poviem pravdu, keď si budem peniaze sporiť na svoje meno a niečo sa stane, že budem peniaze potrebovať, pôjdem na poštu a vyberiem ich. Takto, keď uzavriem zmluvu, musím to splácať, nech sa deje čokoľvek.“
Pomoc aj pre osadu
Kúpeľňu v niekdajšom kuchynskom kúte gazdovskej usadlosti začali za peniaze organizácie stavať aj Lakatošovci v susedstve. „Doteraz sme kúpeľňu nemali a vodu sme ohrievali do vaničky,“ hovorí Eva Lakatošová. Päťčlenná rodina žije mesačne z 11-tisíc korún.
Prerábať sa okrem rodín priamo v dedine chystajú aj na okraji obce v rómskej osade. Vďaka eurofondom tam už vybudovali kanalizáciu, k všetkým domom dotiahli plyn, vodu aj elektrinu. „Len prácu tu nikto nemá,“ hovorí na priedomí ružového murovaného domčeka Mária Kökényová.
„Teraz som si zobrala pôžičku na kúpeľňu, dali sme urobiť aj prívod na práčku. Na tú však asi nebudeme mať nikdy,“ smeje sa. „A kedy to budeme v novinách?“ Aby si nechali poslať noviny z päť kilometrov vzdialeného Jesenského. V Šimonovciach ich nie je kde kúpiť.
