Je ako nespútaný živel. Utiahnuté dievčatko dozrelo. Dni, keď posedávala doma nad knihami, sú nenávratne preč. Jej kroky čoraz častejšie smerovali do prírody. „Otec ma priviedol k lezeniu po skalách. Obmotaní lanami sme si vychutnávali nedotknutú nádheru. Neskôr som sa spoznala s ľuďmi, ktorí vyznávajú prírodné hodnoty. Svoj život podriadili jej kolobehu. Pracovala som s Mirom Švickým. Mnohí ho poznajú ako Žiarislava,“ rozpráva Lesana. Jej prirodzený talent na maľovanie bol neprehliadnuteľný už v detstve. Farby ju sprevádzajú celý život. Kreslí portréty, krajinky, dokáže originálne vymaľovať interiéry. „Portréty kreslím aj z fotografií,“ ukáže na drevený stojan.
Väčšina prác skončila v zahraničí. V čase, keď predávala v Nemecku špargľu, oslovil ju človek, ktorého zaujali jej obrazy. Neskôr ich úspešne vystavovala. Baví ju práca s textíliami. Začala vyrábať bábiky, vankúše, hračky, zaujímavé bytové doplnky, šaty aj tašky. „Najradšej vyrábam víly a anjelov. Tieto bytosti sú späté s prírodou. Dávajú jej príchuť tajomnosti. Inšpirácia prichádza spontánne. Záleží od nálady. Niekedy nápad skrsne len tak, po ceste do práce,“ vysvetľuje Lesana.
Pri vchode do ateliéru sedí Matúš. Na krku má zavesenú ceduľku s nápisom "Vitajte". „Bude vítať návštevníkov jednej z chát. Je to bábka v životnej veľkosti,“ povie autorka, ktorá má rada detaily. Matúš je toho dôkazom. Má zarastenú hruď, dokonca aj v nohaviciach má všetko na svojom mieste. „Veľakrát ma inšpirujú rozprávky. Vyhotovila som červenú čiapočku so starou mamou, veľkého záletníka kocúra Murka, anjela s polámanými krídlami a zlomenou rukou. Bol to dar pre režiséra divadelnej hry Anjel. Je vytvorený z bavlnenej látky, vyplnený vatelínom, vlasy má z ovčej vlny a tvár je namaľovaná farbami na textil,“ vysvetľuje šikovné dievča.
Lesane v žilách koluje krv dobrodrodruha. Rada spoznáva nové miesta, ľudí, kultúru. Vlani navštívila Rumunsko. Zaostalý vidiek, ošumelá Bukurešť, nedotknutá karpatská príroda, salaš s tisíckou oviec vo výške dvetisíc metrov nad morom. Po príchode z Nemecka to bol obrovský kontrast. "Naučila som sa tu robiť tkanice. Farebné pruhy bývajú súčasťou oblečenia alebo sa používajú ako rúčky na tašky. Pestrofarebné vzory majú veľa spoločného s indiánskymi motívmi,“ hovorí cestovateľka.
Tvrdí, že živiť sa na Slovensku umením, nie je ľahké. V Bratislave by bolo jednoduchšie presadiť sa. Lesana si však zriadila svoj ateliér v Kriváni, dedine, kde žije spolu s priateľom Jankom, ktorý sa venuje rezbárstvu. „Navzájom sa dopĺňame. Je mojím poradcom a najlepším kritikom. Okrem toho rád cestuje,“ povie tmavovláska.
Útulná izba vonia drevom a farbami. Bábky sa usmievajú z každého kúta. Všade cítiť prírodu. Vetvičky v starej topánke, staroverská drevená skrinka na stene, otiepka slamy,to všetko tu má nemenné miesto. Tu sa rodia diela, ktoré majú dušu a vlastné príbehy.
