„Modré zeme“ sa volá aféra, ktorou sa orgány mesta Lučenec zaoberajú už od polovice deväťdesiatych rokov.
Mestu totiž hrozilo, že bude musieť zaplatiť penále za nedodržiavanie zmluvy o výstavbe rodinných domov na poliach za mestským parkom. Podľa primátora Milana Marka by zmluvná pokuta v súčasnosti dosiahla sumu 400 miliónov korún.
V roku 1993, keď bola vtedajšou primátorkou Miroslavou Čermákovou podpísaná prvá verzia spomínanej zmluvy, ročný rozpočet mesta nedosahoval ani celých 100 miliónov korún. Ešte aj koncom minulého tisícročia by taká pokuta položila tridsaťtisícový Lučenec na kolená. Možno aj dnes, hoci teraz je rozpočet už takmer pol miliardy.
Od pamätného 28. decembra 1993 začali medzi mestom a jeho zmluvným partnerom firmou Števko čoraz intenzívnejšie naťahovačky. Mesto sa totiž v zmluve zaviazalo, že zabezpečí peniaze na výstavbu inžinierskych sietí v lokalite Modré zeme. Nebolo to málo. Už vtedy sa potrebná suma odhadovala na 15 až 20 miliónov korún. No keďže mesto bolo vlastníkom približne polovice stavebných parciel, zdalo sa, že po vybudovaní vodovodných a plynových rozvodov i miestnych komunikácií môže na predaji pozemkov celkom slušne zarobiť. Žiadateľov o pozemky na stavbu rodinných domov bolo vtedy dosť. Lokalita bola dobrá a tak ceny mohli byť lukratívne.
Namiesto toho sa začali špekulácie. Dnes sa dá už dosť ťažko posúdiť, kto bol ich iniciátorom.
Firma Števko sa dožadovala najprv len realizácie predmetu zmluvy, teda výstavby inžinierskych sietí. Neskôr už platenia zmluvných pokút. Mesto nechcelo pristúpiť na preceňovanie výšky investičných nákladov. K zmluve však aj tak boli podľa terajšieho primátora podpísané viaceré dodatky. V roku 1997 spor skončil na súde. Vtedy už bol primátorom Lučenca Jozef Murgaš. No mesto prvé súdne spory o platnosť zmluvy prehralo. A súdne spory na okresnom súde i odvolacie konania na krajskom súde prehrávalo mesto ďalej. Aj napriek tomu, že v roku 2000 sa dostala na svetlo sveta aj ďalšia verzia kontroverznej zmluvy. Mesto na súd podalo žalobu. V nej sa ako dôvod na obnovenie súdneho konania uvádzala existencia dvoch zmlúv. Obidve sú vraj podpísané, ale v zásadných ustanoveniach sú rozdielne. Aj tento návrh mesta okresný súd zamietol. Zaujímavé ale je, že text pôvodnej zmluvy sa na verejnosť nikdy nedostal.
Medzitým firma Števko žalovala Lučenec o zaplatenie zmluvných pokút. A súdne konania vyhrávala. Penále začalo po roku 1998 narastať geometrickým radom. Zaujímavá je aj výška penále za neplnenie zmluvy. Čiastka v takýchto zmluvách obvyklá je podľa primátora Marka okolo piatich tisícin percenta. V tejto zmluve sú to 2 desatiny percenta za každý deň omeškania jej plnenia. V roku 1999 malo mesto zaplatiť pokutu takmer 84 miliónov a každý deň spomínané penále zo sumy bezmála 57 miliónov korún. V meste sa však každý tváril akoby sa nič nedialo.
Aj po voľbách, po ktorých v primátorskom kresle Jozefa Murgaša nahradil Milan Marko mesto súdne spory prehrávalo. Ešte 12.3.2003 okresný súd priznal firme Števko „odškodné“ 100 miliónov korún, hoci tá v žalobe požadovala viac ako 262. Vtedy sa karta otočila. Mesto najalo nových právnikov a v decembri krajský súd rozsudok okresného zrušil. No na okresnom vyhrávala spory firma Števko aj ďalej. V roku 2005 krajský súd priznal firme 19 miliónov, hoci tá žiadala už viac ako 345 miliónov korún. Firma podala dovolanie na najvyšší súd. Ten rozsudok krajského v podstate potvrdil. Dovolanie žalobcu odmietol a zdá sa, že tým definitívne ukončil desaťročnú lučenskú kauzu. Majiteľ firmy, s ktorou sa mesto súdilo, však pre médiá uviedol, že za sporom zatiaľ nie je konečná bodka. Pre mesto však nebola lacná. Spolu s poplatkom firme Števko stála takmer 56 miliónov korún.
Aj keď na súdoch kauza „Modré zeme“ skončila, možno by aspoň z morálneho hľadiska nebolo od veci prevetrať starú dokumentáciu. Veď tak, ako po piatkovej tlačovke poznamenal primátor Milan Marko, mohol z toho byť pre niekoho celkom slušný vedľajší príjem.
