Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia
ŠPEKULÁCIE SO ZMLUVOU MOHLI ZABRZDIŤ ROZVOJ MESTA

Lučenec sa súdil o milióny

Ako Damoklov meč visela nad Lučencom kauza Modré zeme. V hre boli veľké milióny. Tie malo mesto zaplatiť súkromnej spoločnosti. Súdny spor sa naťahoval viac ako desať rokov.

„Modré zeme“ sa volá aféra, ktorou sa orgány mesta Lučenec zaoberajú už od polovice deväťdesiatych rokov.
Mestu totiž hrozilo, že bude musieť zaplatiť penále za nedodržiavanie zmluvy o výstavbe rodinných domov na poliach za mestským parkom. Podľa primátora Milana Marka by zmluvná pokuta v súčasnosti dosiahla sumu 400 miliónov korún.
V roku 1993, keď bola vtedajšou primátorkou Miroslavou Čermákovou podpísaná prvá verzia spomínanej zmluvy, ročný rozpočet mesta nedosahoval ani celých 100 miliónov korún. Ešte aj koncom minulého tisícročia by taká pokuta položila tridsaťtisícový Lučenec na kolená. Možno aj dnes, hoci teraz je rozpočet už takmer pol miliardy.
Od pamätného 28. decembra 1993 začali medzi mestom a jeho zmluvným partnerom firmou Števko čoraz intenzívnejšie naťahovačky. Mesto sa totiž v zmluve zaviazalo, že zabezpečí peniaze na výstavbu inžinierskych sietí v lokalite Modré zeme. Nebolo to málo. Už vtedy sa potrebná suma odhadovala na 15 až 20 miliónov korún. No keďže mesto bolo vlastníkom približne polovice stavebných parciel, zdalo sa, že po vybudovaní vodovodných a plynových rozvodov i miestnych komunikácií môže na predaji pozemkov celkom slušne zarobiť. Žiadateľov o pozemky na stavbu rodinných domov bolo vtedy dosť. Lokalita bola dobrá a tak ceny mohli byť lukratívne.
Namiesto toho sa začali špekulácie. Dnes sa dá už dosť ťažko posúdiť, kto bol ich iniciátorom.
Firma Števko sa dožadovala najprv len realizácie predmetu zmluvy, teda výstavby inžinierskych sietí. Neskôr už platenia zmluvných pokút. Mesto nechcelo pristúpiť na preceňovanie výšky investičných nákladov. K zmluve však aj tak boli podľa terajšieho primátora podpísané viaceré dodatky. V roku 1997 spor skončil na súde. Vtedy už bol primátorom Lučenca Jozef Murgaš. No mesto prvé súdne spory o platnosť zmluvy prehralo. A súdne spory na okresnom súde i odvolacie konania na krajskom súde prehrávalo mesto ďalej. Aj napriek tomu, že v roku 2000 sa dostala na svetlo sveta aj ďalšia verzia kontroverznej zmluvy. Mesto na súd podalo žalobu. V nej sa ako dôvod na obnovenie súdneho konania uvádzala existencia dvoch zmlúv. Obidve sú vraj podpísané, ale v zásadných ustanoveniach sú rozdielne. Aj tento návrh mesta okresný súd zamietol. Zaujímavé ale je, že text pôvodnej zmluvy sa na verejnosť nikdy nedostal.
Medzitým firma Števko žalovala Lučenec o zaplatenie zmluvných pokút. A súdne konania vyhrávala. Penále začalo po roku 1998 narastať geometrickým radom. Zaujímavá je aj výška penále za neplnenie zmluvy. Čiastka v takýchto zmluvách obvyklá je podľa primátora Marka okolo piatich tisícin percenta. V tejto zmluve sú to 2 desatiny percenta za každý deň omeškania jej plnenia. V roku 1999 malo mesto zaplatiť pokutu takmer 84 miliónov a každý deň spomínané penále zo sumy bezmála 57 miliónov korún. V meste sa však každý tváril akoby sa nič nedialo.
Aj po voľbách, po ktorých v primátorskom kresle Jozefa Murgaša nahradil Milan Marko mesto súdne spory prehrávalo. Ešte 12.3.2003 okresný súd priznal firme Števko „odškodné“ 100 miliónov korún, hoci tá v žalobe požadovala viac ako 262. Vtedy sa karta otočila. Mesto najalo nových právnikov a v decembri krajský súd rozsudok okresného zrušil. No na okresnom vyhrávala spory firma Števko aj ďalej. V roku 2005 krajský súd priznal firme 19 miliónov, hoci tá žiadala už viac ako 345 miliónov korún. Firma podala dovolanie na najvyšší súd. Ten rozsudok krajského v podstate potvrdil. Dovolanie žalobcu odmietol a zdá sa, že tým definitívne ukončil desaťročnú lučenskú kauzu. Majiteľ firmy, s ktorou sa mesto súdilo, však pre médiá uviedol, že za sporom zatiaľ nie je konečná bodka. Pre mesto však nebola lacná. Spolu s poplatkom firme Števko stála takmer 56 miliónov korún.
Aj keď na súdoch kauza „Modré zeme“ skončila, možno by aspoň z morálneho hľadiska nebolo od veci prevetrať starú dokumentáciu. Veď tak, ako po piatkovej tlačovke poznamenal primátor Milan Marko, mohol z toho byť pre niekoho celkom slušný vedľajší príjem.


  1. Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla 1 945
  2. Starosta potvrdil, že situácia je katastrofálna. Číslo ukázal diaľničiarom 767
  3. K výstavbe haly je z regiónu zatiaľ najbližšie Hnúšťa 229
  4. V centre Novohradu sa bude opäť hodovať 202
  5. Kam na futbal cez víkend 107
  6. Polícia pátra po 42-ročnom Attilovi 93
  7. Rómsky BalvalFest bude aj s hosťami z Maďarska, ČR, Poľska a Srbska 83
  8. V Ratke sa chystá zábava, prídu aj zahraniční hostia 78
  9. Cez víkend náš región potrápia horúčavy 73
  10. Trialista Marek Nagy je v svetovej desiatke Foto 69

Najčítanejšie správy

Novohrad

Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla

Mladá žena nafúkala vyše dve promile.

K výstavbe haly je z regiónu zatiaľ najbližšie Hnúšťa

Do výzvy Slovenského zväzu ľadového hokeja sa zapojilo šesť samospráv z okolia. K podpisu zmluvy sa zatiaľ dostala len jedna.

V centre Novohradu sa bude opäť hodovať

Organizátori Lučenského hodovania pripravili pre návštevníkov bohatý program.

Kam na futbal cez víkend

Prinášame vám rozpis víkendových zápasov mužstiev z regiónu.

Blízke regióny

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Mladá žena nabúrala do stromu. Nafúkala viac ako dve promile

Pijú a následne šoférujú nielen muži. Z času na čas si dobre „uhnú“ aj ženy.

Po horúčavách prídu búrky, intenzívny dážď a prudké ochladenie

Pre okresy Banská Bystrica a Brezno platí výstraha druhého stupňa.

Požiar rodinného domu si vyžiadal dve obete

Hasiči a policajní technici skončili s obhliadkou miestnosti až po desiatej hodine.

Dedinou roka sa síce Hronsek ani Pohorelá nestali, no zaradili ich medzi klenotnice

V súťaži Dedina roka 2017 bojovali z nášho regiónu aj obec Hronsek a horehronská Pohorelá. Hoci sa ani jedna z nich primát nezískala, obe bodovali v podkategórii Dedina ako klenotnica.

Všetky správy

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Michal Gučík o návšteve Danka: Možno mám len dobrý kávostroj

O vypovedaní koaličnej zmluvy som sa dozvedel z médií, hovorí pre SME podnikateľ Michal Gučík, ktorého označujú za radcu Andreja Danka.

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

Kam vyraziť