Obec chcela žiadať peniaze na jeho opravu z fondov Európskej únie. „No na to, aby sme sa mohli o tieto peniaze uchádzať, potrebujeme mať hrad vo svojom vlastníctve. Štát nám v tomto smere nevyšiel v ústrety. Hrad by sme mohli kúpiť, ale na to potrebujeme milióny, a tie obec nemá,“ hovorí starosta.
Vlani mu svitla iskrička nádeje. Premiér Fico vyhlásil, že ak budú mať obce a mestá záujem získať do svojho majetku za symbolickú korunu prebytočný majetok, nemal by to byť problém.
„Obrátili sme sa na vládu Slovenskej republiky v nádeji, že nám vyjdú v ústrety. Naša žiadosť skončila na ministerstve kultúry, skadiaľ sme dostali odpoveď v tom duchu, že hrad sa nachádza v chránenej oblasti, v najvyššom ochrannom pásme, v Štátnej prírodnej rezervácii, a preto nie je možné získať ho do vlastníctva. A tak sa musíme uspokojiť s prenájmom. Zmluvu máme na päť rokov. Dosť nám to komplikuje plány,“ tvrdí starosta Juraj Badinka.
Posledná rekonštrukcia na hrade bola v roku 2000. Kultúrna pamiatka by potrebovala ďalšiu opravu.
„V zlom stave je južná bašta, okná, chýba zábradlie. Vypracovali sme projekt a budeme sa uchádzať o peniaze prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce SPERA,“ hovorí starosta.
Obec má hrad v prenájme už šestnásť rokov. Doterajšie opravy z väčšej časti financovala práve miestna samospráva. V blízkosti hradu je turistický chodník s informačnými tabuľami. Minulé leto zavítalo na hrad okolo šestnásťtisíc turistov. Väčšinou Slováci, Maďari a Česi. Hrad je vybudovaný z netradičných šesťbokových čadičových stĺpov. Leží priamo na hranici Slovenskej a Maďarskej republiky. Z hradu je pekný výhľad do širokého okolia. Pri hrade je deväť metrov vysoký kamenný vodopád, ktorý tvoria čadičové stĺpy. Patrí medzi európske unikáty a jeho vek sa odhaduje na štyri milióny rokov.
