Vyrobili náhrady za ukradnuté sochy
Gotický evanjelický kostol v Malých Teriakovciach bol postavený v 14. storočí. Neskôr bol rozšírený a prestavaný. Nachádza sa v ňom vzácny strop, z ktorého najstaršie kazety pochádzajú zo 16. storočia. Nemenej zaujímavá je aj drevená maľovaná empora, renesančný oltár zo 17. storočia, kazateľnica, cenné maľby a tiež lavica, ktorou sa oddeľovali bohatí od chudoby.
Pri archeologickom výskume boli v interiérI stavby objavené pôvodné múry chrámu pred jeho prestavbou na väčší. Rekonštrukčné práce na historickej stavbe sa začali v rokoch 2005-2006. Ich iniciátormi boli veriaci z obce a z cirkevného zboru. Projekt, ktorý vypracoval farár Marián Bodolló, bol zameraný najmä na rekonštrukcie strechy a omietok. Podporilo ho aj Ministerstvo kultúry SR. V jeho šľapajách dnes pokračuje Marián Krivuš, administrátor cirkevného zboru Čerenčany a farár pre Tisovec, Hrachovo a Čerenčany.
„V súčasnosti sa rekonštruuje drevená podlaha, lavice, prebiehajú vnútorné opravy stien, opravuje sa chór a schodiská, maľuje sa, tiež sa čistí interiér vrátane krovu, opravujú sa drevené konštrukcie vo vnútri veže. Núdzovo, ale vďačne sme vyriešili aj náhradu ukradnutých sôch z oltára. Dali sme vyrobiť napodobneniny, avšak bez farebného prevedenia,“ informoval M. Krivuš a podotkol, že kostol bude zabezpečený aj proti zlodejom. V spolupráci s obcou Veľké Teriakovce rieši aj nočné osvetlenie Božieho chrámu.
„Na mieste archeologického výskumu sa nám podarilo nainštalovať presklené podlahy. Toto miesto tak zostane nemým svedkom dávnej minulosti a viery Slovákov v Malohonte,“ dodal.
Bez štedrých sponzorov to zrejme nepôjde
Rekonštrukcie svätostánkov patria medzi finančne náročné akcie. Ak stavba nie je zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok, bremeno financovania musia prevziať obce, ktorých rozpočet v mnohých prípadoch s takouto investíciou nepočíta, a cirkev.
„Je prirodzené, že stavba, do ktorej roky zateká a je zakázané do nej investovať, nakoniec schátra. Výšku nákladov na rekonštrukciu kostola v Malých Teriakovciach je ešte predčasné odhadnúť. Ceny materiálov a práce sa menia. Predchádzajúca rekonštrukcia stála približne pol milióna. Terajší rozpočet je na hranici dvestotisíc korún bez ceny práce. Tú vykonávajú ľudia, ktorým záleží, aby sa tento chrám zachoval. Je nutné zreštaurovať oltár, organ, chórové maľby na dreve a drevený plafón. Keďže ide o státisícové sumy, nie je v našich silách v prácach pokračovať. Pomohlo by, keby sa našiel sponzor, ktorý by prispel k zachovaniu tejto kultúrnej pamiatky. Zatiaľ budeme radi, keď sa nám spomínané vzácnosti podarí aspoň zakonzervovať. Termín sprístupnenia kostola je naplánovaný na 2. augusta,“ vysvetľuje M. Krivuš, ktorý je farárom aj v Tisovci. Pod jeho správu spadá tunajší majestátny chrám, ktorý tiež potrebuje rekonštrukciu exteriéru. Okrem toho sa stará aj o kostol v Hrachove a Čerenčanoch.
„Nechcem mať veľké oči. Viem, že chrám slúži v prvom rade na bohoslužobné účely. Je však aj kúskom našej histórie a preto má nesmierny význam zachovať ich pre budúce generácie. Mnohokrát nie je v silách cirkevných zborov udržiavať a rekonštruovať tieto miesta. Teší ma, že občianske združenia a samosprávy takéto akcie podporujú a dávajú možnosť čerpať financie aj z ich zdrojov,“ dodá duchovný.
Ukradnuté sochy aj holubica z oltára
Nielen zub času, ale aj vandali a zlodeji zanechávajú nelichotivú vizitku na miestach, kde sa stretávajú veriaci. „Je to obraz dnešnej doby. Častokrát neprikladáme zabezpečeniu pamiatok veľký význam. Na takéto investície chýbajú peniaze. Som však presvedčený, že ani najlepšie chránený objekt nie je zárukou, že ho vandali nevyplienia. Dôkazom toho je aj moja skúsenosť z Malých Teriakoviec. Z kostola nám zmizli tri sochy a holubica z oltára. Dodnes sa nenašli. Ľudia by mali mať na pamäti, že chrámy sú miesta, kde sa veriaci stretávajú v pokoji. Je to náš domov, druhá izba nášho duchovna. Mali by sme sa naučiť opäť prichádzať do týchto miest, aby sme našli to, pre čo boli vlastne postavené a na čo dnešný človek akosi zabúda,“ zakončil M. Krivuš.
Rekonštruuje sa aj v Bátke a vo Veľkých Dravciach
Nový vzhľad nadobúdajú aj kostoly vo Veľkých Dravciach či Bátke. „S rekonštrukciou kostola sme začali pred tromi rokmi. Stavba je zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok a tak na jej obnovu prispelo aj ministerstvo kultúry. Obec zo svojho rozpočtu na tento účel doposiaľ vyčlenila viac ako sedemdesiattisíc korún. Na financovaní prác sa podieľa aj reformovaná cirkev. Na kostole sme urobili novú strechu, boli osadené nové vchodové dvere. Obnovuje sa aj vonkajšia fasáda, na ktorej musia zostať zachované pôvodné architektonické prvky,“ informoval Zoltán Mács, starosta Bátky.
Kostoly vo Veľkých Dravciach a v Nových Honoch v zozname kultúrnych pamiatok nefigurujú. Ich rekonštrukcia tak spočíva na pleciach obce a cirkvi.
„Pred týždňom sa začalo s prácami na katolíckom kostole. Kompletne sa vymieňa strecha. Z obecného rozpočtu sme na tento účel vyčlenili šesťdesiattisíc korún. Okrem toho práce financuje aj cirkev. Rekonštrukcia by mala byť ukončená v priebehu toho, prípadne budúceho týždňa,“ povedal Jozef Kišš, starosta Veľkých Draviec.
V evanjelickom kostole bez veže v Nových Honoch, ktorý bol postavený v roku 1886, sa veriaci stretávali každú druhú nedeľu. Stavba by potrebovala rekonštrukciu, na ktorú však chýbajú peniaze.
„Zatiaľ nemáme prostriedky na obnovu tejto historickej stavby. Bohoslužby sa tu konajú už len sporadicky, a to jeden – dvakrát do roka,“ informoval starosta obce Ondrej Kerekeš.
