Piatok, 20. október, 2017 | Meniny má Vendelín
MICHAL BRADA MÁ NEZVYČAJNÉ PRIANIE

Moje lipky sú svedectvom toho, akú silu má príroda

Osudy ľudí. Majú scenáre, aké píše len sám život. Smutné, veselé aj také s tragickým koncom. Ukáže sa v nich charakter i sila človeka vstať a ísť ďalej. Michal Brada má osemdesiatštyri rokov. Zažil pády aj dni pokojnejšie.

Spomienky na vojnu sú stále bolestivé
„Keď som bol mladší, utekal som, div som si nohy nepolámal. Okolo gazdovstva bolo vždy veľa roboty. Na lazoch zvlášť. Ľudia tu verili v Boha. No vedeli, že nielen na božiu pomoc sa treba spoliehať. Kto si vlastnými rukami nezadovážil, nemal,“ hovorí čiperný dôchodca.
Keď spomína na mladosť, slzám sa neubráni.
„V mojom živote bolo veľa dobrého aj zlého. Narodil som sa v Kotmanovej. Rodičia bývali na tunajších lazoch. Staršieho brata mi privalil voz s drevom. Vraj aj starý otec tak odišiel zo sveta. Otec tiež priskoro vydýchol naposledy. Na lazoch sa ťažko hospodárilo. Oženil som sa tesne pred povstaním. V júli 1944. Elenka bola milé žieňa. Pracovité. Front ma zastihol pri Brezne. Boli tam ťažké boje. Vôkol nás svišťali guľky. Doma ma čakala manželka a môj ešte nenarodený syn. Modlil som sa, aby som tú hrôzu prežil. V októbri Nemci obsadili Banskú Bystricu. Rozišli sme sa do hôr. Každý na vlastnú päsť. Stretol som sa s krajanom s Pavlom Bobáľom. Vliekli sme sa lesom smerom na Staré Hory. Tam sme stretli starších vojakov od Tisovca a Klenovca. Večer sme došli ku chate nad Chebencom. Triaslo nás od zimy. Aj hladní sme boli. Založili sme oheň a prečkali do rána. Ráno sme zašli pod Ďumbier. Pri Štefánikovej chate sa nám ušlo teplého čaju. V chate sa zdržiavali partizáni. Večer sme skončili v doline. Naši sme tam jednu búdu. Po celý čas som myslel na domov a blízkych, ktorí ma tam čakajú. Muzikanti nám vyhrávali v žalúdku, nohy sme si necítili od zimy,“ spomína na jedno z najťažších období v živote starký Michal. V novembri sa vrátil domov. Bolo to v čase, keď sa ku Kotmanovej blížil front.
Najťažšia rana osudu
Ľudia žili v strachu a neistote. Chýbali najpotrebnejšie veci. „Jedla bolo málo, ani obuv sa nedala dostať. Nosili sme kapce zo súkna. Sami sme si ich šili. Bombardovali Lučenec. Bolo nám ťažko. Vedeli sme, že front sa blíži. Snehu bolo vyše kolien. V našom dome sa zdržiavali dvaja partizáni. Vedeli sme, že riskujeme život. Prišli k nám aj Rusi. Môj syn mal dva mesiace. V komore sme mali len zemiaky. Podelili sme sa s nimi. Čakal som, že ma zavolajú na front. Nechcelo sa mi ísť. Chcel som chrániť ženu so synom. Prvého mája ma zavolali do Lovinobane. Vlakom nás odviezli do Banskej Bystrice, odtiaľ do Martina. Stade ma poslali domov. Koniec vojny ma zastihol na našich lazoch. Slovami sa nedá opísať to, čo som cítil,“ hovorí Michal.
Pamäť mu slúži výborne. Ale sila z tela už postupne odchádza. Vychoval troch synov. Sám. Manželka mu zomrela mladá. Mala len tridsaťtri rokov.
„Navarila večeru, sadla si za stôl a odrazu ju začalo bolieť brucho. Bežal som k susedovi, aby zapriahol kone a šiel po lekára. Bol január. Snehu v tú zimu napadlo veľa. Lazy boli odrezané od sveta. Vydýchla mi v náručí. Ani k lekárovi sme nestihli prísť. Zomrela 28.januára 1960. Najmladší syn Ivan mal dvanásť rokov. V dome sme ostali štyria chlapi a chorá svokra so svokrom. Nastali pre nás ťažké časy,“ spomína na najväčšiu ranu osudu statočný otec.
Má nezvyčajné prianie, ochrániť svoje lipy
Ani nasledujúce roky nepriniesli do jeho duše veľa radosti. Kotmanovské lazy začali zalesňovať. Ľudí vysťahovali z domov, ktoré zbúrali.
„Ten môj stojí dodnes. Ušetrili ho. Ani neviem prečo. Kúpil som dom v dedine. Po šiestich rokoch som sa rozhodol priviesť domov novú gazdinú. S Elenkou som sa zoznámil na inzerát. Mala dve dcéry. Spolu sme vychovali všetky deti. Máme osem vnukov a jedenásť pravnúčat. Chovám zajace a rád chodím do záhrady. Mám lavičku pod čerešňou. Moje stromy už majú takmer pol storočie. Už ich tisne k zemi. Tak ako mňa. Novohradské noviny čítam pravidelne. Dobre píšete. No hlavný dôvod, prečo som vám zavolal, som si nechal na koniec. Zachráňte moju lipku. Vlastne teraz ešte moje lipy. Je to rarita. Rád k nim chodím. Obľúbil som si ich. Hovorí sa, že keď padá strom, hora plače. Nemal by som pokoja hádam ani v hrobe, keby ich raz vyťali. Moje lipky. Je ich tridsať. Vyrástli z kmeňa starej lipy, ktorú niekto vypílil. Stoja v kruhu. Raz sa zrastú a kmeň bude mať úctyhodný obvod. Už teraz sa do ich kruhu zmestia štyria ľudia,“ tvrdí Michal.
Človek niekedy žasne, aké priania majú ľudia. Michalove je zachrániť svoje lipy. Úctyhodný čin.
„Nechcem, aby ich stihol podobný osud, ako strom, z ktorého vyrástli. Ak tu ja nebudem, veľmi by som si prial, aby niekto nad nimi držal ochrannú roku. Rastú dva kilometre od dediny. Ak by ich niekto chcel vidieť, rád mu ich ukážem,“ dodá dôchodca z Kotmanovej.


  1. Lučenec uštedril Košiciam prvú prehru v súťaži 178
  2. Prvé výsledky boja proti toluénu sú tu 170
  3. Smrť vodiča pri nehode pravdepodobne nezavinil náraz (+FOTO) Foto 138
  4. Klenovčan prevážal tabak bez kontrolnej známky. Vraj šiel za priateľkou 113
  5. Veľký objav po takmer polstoročí bádania Foto 106
  6. Maginhrad je opäť atraktívnejší Foto 90
  7. Budú spomínať na legendu lučeneckého športu 89
  8. Voľby do VÚC 2017 Lučenec: Zoznam kandidátov na poslancov 83
  9. Kam na futbal cez víkend 74
  10. Ondrej Molota získal ocenenie za celoživotný prínos do folklórneho umenia 64

Najčítanejšie správy

Novohrad

Lučenec uštedril Košiciam prvú prehru v súťaži

Novohradskí basketbalisti pokračujú v sérii víťazstiev.

Prvé výsledky boja proti toluénu sú tu

V Fiľakove sa fetovanie spája s podpaľačstvom.

Smrť vodiča pri nehode pravdepodobne nezavinil náraz (+FOTO)

Rimavskosobotskí policajti vyšetrujú príčiny tragédie.

Veľký objav po takmer polstoročí bádania

Skúmanie podzemných priestorov je spojené aj s tragickou udalosťou.

Blízke regióny

Krupinčania blokovali cestu, kamióny uviazli v kilometrových kolónach

Petičný výbor pritvrdil, cestu blokovali dve hodiny bez prestávky.

Máme slovenský rekord? Dvojica zo Sitna dohliadla poriadne ďaleko (+ FOTO)

Fotografie 260 kilometrov vzdialeného výhľadu v rakúskych Alpách sa len tak nevidia. Vhodné podmienky, znalosti, ale aj trochu šťastia na vrchole Sitna potrebovali na ich vytvorenie Dalibor Výberči a Ivo Ivan.

Aktuálne: Na R1 blízko McDonaldu sa zrazili tri autá a kamión, hlásia jedno zranenie

Na mieste sú hasiči, zdravotnícki záchranári a polícia. Počítajte s obmedzeniami v doprave.

Ako bude vyzerať Družba? Tento návrh architektov zvíťazil

Všetkých jedenásť súťažných návrhov levická radnica priblíži na výstave.

Všetky správy

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

Suverén Babiš a ponížený Okamura. Posledná predvolebná debata bola šou

Takzvanú superdebatu sprevádzali hlasné reakcie prítomných divákov.

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

Nie 95, ale E5. Takto sa mení označovanie palív na pumpách

Na stojany s benzínom či naftou už začali pribúdať nové značky - kruhy, štvorce a kosoštvorce.

Katalánci vzali banky útokom, na protest z nich vyberajú peniaze

Vyberali väčšinou 150 a 160 eur. Tieto sumy sú najbližšie číslu 155 odkazujúcemu na článok španielskej ústavy, ktorým chce vláda odobrať Katalánsku niektoré autonómne právomoci.

Kam vyraziť