Už v prvej polovici mája nám Mária Švikruhová, starostka obce Cinobaňa, s nadšením oznámila, že profesor Václav Furmánek začína pod Striebornou archeologický prieskum. Tím z Nitrianskeho archeologického ústavu so začatím prác síce trochu meškal, no začiatkom júna už robili prvé prieskumné práce. A zase nám telefonovala pani starostka. „Je to výborné. Už začali. Musíte sa prísť pozrieť. To treba vidieť. Vykosili zo dvesto štvorcových metrov trávy. Za tými veľkými dubmi. V tom údolíčku, kde sme boli vlani. Je tam celá kopa hrobov. Ja sa pýtam doktora Mitáša, ktorý má práce na starosti. A kde sú tie hroby? Ako viete, že sú tam? ... Ja som nič nevidela. Až potom mi vysvetlil, že hroby sú tam, kde vidno štvorce oveľa zelenšej trávy ako je inde. To preto, že na prekopanom mieste hrobu sa voda udrží oveľa dlhšie. Musíte prísť. Ubytovanie sme im zabezpečili. Aj stravu. Tú majú u nás v škole. Bývajú hneď vedľa. V bývalom sklárskom pionierskom tábore. Našli si aj pomocníkov. Mirka Peťka, čo to tu vlastne objavil, a Ferka Radingera, jaskyniara. Náradie sme im tiež pozháňali. Okrem doktora Mitáša je tam aj jeho kolegyňa z archeologického ústavu Mária Kunová a študenti z Trnavy a Nitry. Profesor Furmánek bude chodiť len raz za čas,“ povedala s nadšením informácie starostka.
Prvé výsledky
Samozrejme, že sme prišli. No počkali sme, kým sa niečo rukolapné objaví. Na úpätí Striebornej to z diaľky vyzeralo ako práce na poli. No ktože by už v súčasnosti v piatok, neskoro poobede, na poli robil? Archeológovia však musia. Sú limitovaní časom, v ktorom musia terénny prieskum dokončiť. Financie sú pridelené veľmi striktne. Žiaľ, aj pre nich platí, že čas sú peniaze. Ak by sa prieskum predĺžil, neboli by na jeho dokončenie peniaze. To by bolo škoda. Veď v Novohrade bohatom na históriu sa systematický archeologický prieskum vlastne ani nerobil. A tak si príčiny a podstatu pohybov kultúr, ktorých sme nasledovníkmi, môžeme len domýšľať.
Minulý piatok už bolo na archeologickej lokalite zreteľne vidieť prvé výsledky prieskumu. Vytýčená je možno hektárová plocha. Terén odkrývajú na jej ľavom okraji. Tu voda stekajúca po starej ceste zo Striebornej najviac obnažila popolnicové kamenné schránky. Práve na týchto miestach sa našli prvé úlomky starej keramiky i v našich novinách už viackrát spomínaný praslen. Aj keď v tejto časti údolia kamenné schránky nie sú hlboko, odborne ich odkryť a pritom nepoškodiť je poriadna drina. Bežný smrteľník by takýto popolnicový hrob určite nerozoznal od kôpky náhodne nahádzaných kameňov. Náradie, ktoré prieskumníci používajú, možno najlepšie vystihne povahu ich práce. Začína to ťažkým krompáčom a lopatou a končí jemnou metličkou. A neskôr mikroskopom a skúmavkami v laboratóriách.
V čase našej prítomnosti našli v jamách hlbokých približne trištvrte metra viaceré úlomky keramiky. Časti uška i dna. Až keď si ich dáte na dlaň a zamyslíte sa nad tým, ako asi niekedy pred tromi tisíckami rokov vyzeral človek, aké nádoby, z ktorých črepy pochádzajú, používal, pochopíte význam práce archeológov.
Bohaté nálezy
„Je to ťažká práca. Tu máme priam komfortné podmienky. No mnohokrát sa terénny prieskum podobá skôr táboreniu. Ale aj tak je to o niečom. Oplatí sa tomu zasvätiť život,“ hovorí Vladimír Mitáš, ktorý je vedúcim terénnych archeologických prác. „Toto nálezisko je skutočne mimoriadne bohaté. Len na tomto kúsku,“ ukazuje na vykosený priestor, „bude okolo dvesto popolnicových schránok. A bude to zrejme pokračovať až na koniec údolia, čo je asi dvakrát taká plocha. O význame náleziska je zbytočné vopred veľa rozprávať. Toto sú zjavne hroby ľudí patriacich k takzvanej Kyjatickej kultúre. Jej názov je podľa prvého, archeológmi preskúmaného náleziska, pri hornogemerskej dedinke Kyjatice. Pozostatky ich kultúry sa v tomto kraji nachádzajú. V rozmedzí rokov 650 až 1100 pred narodením Ježiša Krista. No prvé dva hroby patriace tejto kultúre sa našli u vás. V kameňolome pri Podrečnoch. Nálezisko však ďalej nepreskúmali. Prvé boli preskúmané Kyjatice. Preto je názov kultúry Kyjatická a nie Podrečanská. Názov však nie je podstatný. Tu očakávame veľmi veľa. Ja by som v tomto kraji ostal aj desať rokov. Pravdepodobných nálezísk je tu veľmi veľa,“ hovorí mladý archeológ.
Dodržiavali tradície
Okrem pohrebiska sa na vrchole Striebornej našli ucelené pozostatky valov opevnenia starého hradiska. Pochádzajú pravdepodobne z toho istého obdobia ako pohrebisko. Doktor Mitáš vylučuje, že by sa sídlisko vtedajších ľudí nachádzalo v blízkosti pohrebiska.
„Vylučovali to ich predstavy o svete mŕtvych a živých. Obydlia nemohli byť v blízkosti pohrebiska. Osada alebo sídlisko bude niekde v najbližšom okolí. Pravdepodobne za potôčkom. Obydlia od pohrebiska zvyčajne oddeľovala voda. Ľudia tejto kultúry svojich mŕtvych slávnostne obliekli. Hranice na spaľovanie tiel robili zväčša z dubového dreva. K telám pred spálením položili ich obľúbené veci. Keď hranica dohorela, pozbierali popol so všetkými zvyškami. Tie potom uložili do jamy vyloženej kameňmi. Aj jej vrch prikryli kameňmi. Niekedy popol nasypali do keramických nádob. No nie vždy. Pretože veci, ktoré mŕtvy používal, zhoreli na hranici spolu s telom, veľa predmetov v hroboch nebýva,“ upresňuje spôsob pochovávania doktor Mitáš. Archeologický prieskum pod Striebornou pokračuje až do konca júla. Význam pohrebiska ďaleko presahuje hranice nášho regiónu. Tento týždeň zrejme budú otvárať aj prvé popolnicové schránky. S napätím očakávame, čo sa v nich nájde.
