Denne ošetrovala opilcov
Aj v novohradskom a gemerskom regióne absentujú zariadenia, v ktorých by boli v prípade potreby umiestňovaní alkoholici. Zdravotnícky personál, ktorý pracoval v takzvaných záchytkách, to nemal vždy ľahké. V Rimavskej Sobote spomínané zariadenie zaniklo pred šiestimi rokmi. Jeho kapacita bola šesť ľudí. Dve lôžka boli vyhradené pre ženy. Mária Koreňová v ňom odpracovala dvadsaťpäť rokov.
„Svoje zamestnanie som mala rada. Nikdy som neuvažovala o jeho zmene. Napriek tomu, že ošetrovať podnapitého pacienta nebolo veľakrát jednoduché. Medzi apatickými alkoholikmi boli aj agresívni, ktorí s nami nechceli spolupracovať,“ vysvetľuje zdravotná sestra. Do záchytnej služby opilcov privážala mestská polícia. Mnohí odmietali pomoc, a tak ich bolo treba priviazať alebo umiestniť do sieťovanej postele.
„Zdravotník v takomto zariadení musí byť predovšetkým dobrým psychológom. Konanie alkoholikov je nevyspytateľné. Častokrát bolo problematické povyzliekať ich a uložiť na lôžko. U takýchto pacientov nie je jednoduché odhaliť skryté poranenia, akým je napríklad otras mozgu. Treba ich niekoľko hodín sledovať. Museli sme byť predvídaví a opatrní,“ dodá Mária, ktorá zrušenie záchytných služieb považuje za chybný krok.
Opilci lekárom nadávajú
Teraz záchranári a policajti odvážajú opilcov z ulice priamo na rôzne oddelenia nemocníc. Najčastejšie na interné alebo chirurgické. Službukonajúcim lekárom dokážu takíto pacienti neraz priadne znepríjemniť službu.
„Pri opitých pacientoch máme minimálnu šancu na spoluprácu. Veľakrát odmietajú pomoc, sú vulgárni a agresívni. Našou povinnosťou je však pomáhať aj takýmto ľuďom, a to neraz za cenu vlastného ohrozenia. Dokonca aj keď vytriezvejú, nedočkáte sa od nich slová vďaky. Ešte sa dožadujú odvozu domov sanitkou,“ povedal Vladimír Lukáč, primár chirurgického oddelenia nemocnice vo Veľkom Krtíši. Zároveň podotkol, že znovuotvorenie záchytných staníc by mnohí lekári určite privítali.
V minulosti bolo zriaďovateľom záchytných služieb Ministerstvo zdravotníctva SR. Teraz záleží len na rozhodnutí mestských a obecných samospráv, či budú vo svojej lokalite prevádzkovať záchytnú službu.
„V minulosti boli pre osoby, páchajúce pod vplyvom alkoholového opojenia trestné činy alebo vzbudzujúce verejné pohoršenie či ohrozovanie vlastnej rodiny, zriadené záchytné izby. Ich účelom bola ochrana alkoholika a spoločnosti. Následnou povinnosťou opitého bolo uhradiť náklady spojené s ošetrením, prípadné odpracovať ich,“ informovala Lenka Šramková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR a podotkla, že v súčasnosti končia opilci na urgentnom príjme nemocníc alebo na ulici bez akejkoľvek pomoci a kontroly.
Obciam chýbajú peniaze
Hlavným dôvodom nefungovania záchytných staníc sú chýbajúce financie a neochota umiestniť záchytku v príslušnej lokalite. „Poslednú záchytnú stanicu prevádzkoval magistrát do roku 2004. Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje za prevádzkovateľa spomínaných zariadení obce, respektíve samosprávny kraj, s cieľom zabezpečenia verejného poriadku. Obce by mali zriaďovať záchytnú izbu všade tam, kde si to spoločenská situácia v dôsledku častého rušenia verejného poriadku a násilností páchaných pod vplyvom alkoholu vyžaduje,“ uviedla hovorkyňa.
V minulosti sa za pobyt v záchytnej izbe platilo šesťsto korún. Vzhľadom na vyššie náklady navrhlo ministerstvo zvýšiť túto sumu na tritisíc korún, vrátane stálej pohotovosti a dohľadu odborného personálu.
„V roku 1996 bol Národnou radou SR prijatý zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke záchytných izieb. Rozhodnutie, či bude mať obec záchytnú izbu, prešlo na samosprávy. Na základe zdravotníckej reformy už pobyt v takomto zariadení nespadá do liečebno-preventívnej starostlivosti. Nie je hradený zdravotnými poisťovňami a obce zo svojho rozpočtu nevyčlenili dostatok financií na ich prevádzku. Všetkých viac ako štyridsať záchytiek postupne do konca roka 2004 z ekonomicko – prevádzkových dôvodov ukončilo svoju činnosť,“ zakončila L. Šramková.
