Mamu si pochovala ako trinásťročná. O tri roky neskôr stála nad hrobom otca. Kmotra, ktorá si ju vzala k sebe, jej nenahradila rodičovskú lásku. Oporu našla v chlapcovi, s ktorým otehotnela, keď mala ešte len sedemnásť rokov. Až neskôr sa dozvedela, že sa zaľúbila do kriminálnika, ktorý bol tesne pred nástupom do výkonu trestu.
„Keď sa vrátil z väzenia, naša najstaršia dcéra mala už dva roky. Spočiatku sa zdalo, že budeme normálna rodina. Naše šťastie však rozbil alkohol. Krčma bola pre Milana druhým domovom. Domov sa vracal opitý a všetko riešil bitkou. Veľakrát som sa obrátila aj na políciu,“ hovorí Želka, ktorej druha vzala malicherná hádka o cigarety. „Kamarát pichol Milanovi vidličkou rovno do srdca. Zomrel na mieste,“ povzdychne si.
Zostala sama. Z materského príspevku nedokázala vyžiť. Dlhy narastali. Pre lásku spravila ďalší chybný krok vo svojom pobabranom živote. Otehotnela. Narodila sa jej dcérka Erika. Nasťahovala sa k Jozefovi, z ktorého pijatika spravila netvora v ľudskej koži.
„Veľakrát som bola samá modrina, dokonca mi zlomil aj čeľusť,“ spomína Želka. Pre narastajúce dlžoby ich o tri roky deložovali z bytu. Bola zima a oni sa ocitli na ulici. Mladá žena uvažovala o samovražde. Pri fľaši lacného vína zabúdala na starosti. Otrhaná, špinavá, s dieťaťom v náručí vyhľadala sociálne pracovníčky. Prosila o pomoc. Eriku dočasne hospitalizovali v krtíšskej nemocnici. Odtiaľ ju odviezli do Detského domova v Ružomberku.
„Môj život stratil zmysel. Žiaľ som utápala v alkohole. Ponevierala som sa po meste, hrabala sa v odpadkoch. Triezva som bola málokedy,“ priznáva bývalá alkoholička.
Rozhodla sa zabojovať o Eriku. Chcela si ju vziať k sebe. Absolvovala liečenie v Hronovciach. Z 35 kíl pribrala na 57. Tri mesiace sa alkoholu ani nedotkla. Navštívila dcérku v detskom domove. Bezdomovkyni však dieťa nevydali. Opäť nastúpil žiaľ, ktorý Želka liečila alkoholom.
Po čase sa opäť rozhodla s pijatikou skoncovať. Navštevovala Eriku, ktorú medzičasom premiestnili do Detského domova v Hriňovej. Neskôr si dievčatko chcela adoptovať rodina z Môťovej.
„Požiadala som o pridelenie sociálneho bytu a navštívila som rodinu, ktorá si Eriku obľúbila,“ hovorí Želka a nezabudne poďakovať svojim dobrodincom v krtíškom komunitnom centre.
„Vybavili mi byt, zamestnali ma ako upratovačku v centre. Po kladnom posudku mi súd nakoniec zveril do opatery aj dcérku. Vtedy mi nikto neveril, že sa postavím na vlastné nohy. Bola som alkoholička bez budúcnosti,“ zakončila Želka. Jej snahu zmeniť sa a skoncovať s alkoholom ocenil aj A. Berky zo spomínaného centra.
