„S malým futbalom som začal, keď som prišiel z Veľkého Krtíša do Lučenca. Prvým mojim mužstvom bolo Povodie Hrona. Nikdy nezabudnem na to, ako som po malom futbale utekal na autobus, ktorý nás viezol na zápas. Hrával som vtedy zároveň aj veľký futbal,“ s úsmevom si spomína Ján Lavrík. Potom vznikol najznámejší klub, v ktorom pôsobil, Hamburger. Meno tohto mužstva rezonovalo na celom Slovensku. V tom čase boli veľmi dobrí a úspešní.
„Stal som sa československým reprezentantom vďaka malému futbalu. Čo som nedokázal vo veľkom, podarilo sa mi v malom. Dva zápasy som odohral aj v Belgicku,“ hovorí futbalista, rozhodca a tréner v jednej osobe. Hamburger bol akoby rodinný klub. Často mali spoločné akcie, na ktoré zobrali aj manželky či priateľky. Boli ako jedna veľká rodina. Hráči neľutovali do malého futbalu dávať aj vlastné financie. V mužstve pôsobili najmä bývalí futbalisti. „Hrali tam Zolo Blažek, prezývaný Floky, Miro Kovanič, Zolo Csaba a iní. Niektorí boli aj starší ako ja. Vtedy som mal 35 rokov. Boli sme taká stredná generácia,“ vysvetľuje Lavrík.
Po rozpade hrával za Albatros, 1.LC JOKO, QUERCUS, Konkurent Vidiná a KERAM. Práve v tomto mužstve chce ukončiť svoju aktívnu kariéru. „V posledných troch mužstvách som hrával najmä preto, aby som sa poďakoval hlavnému sponzorovi klubu. Pomohli mi v súkromných veciach. Ja som sa im odvďačil futbalom,“ objasňuje. Po zdravotných problémoch sa rozhodol päťdesiatdvaročný Ján Lavrík, že s malým futbalom končí. Spomína si na časy, keď mestskú ligu hrávalo veľmi veľa mužstiev. Podľa neho to teraz pomaly upadá. Málo mladých ľudí má záujem o túto súťaž.
„V každom mužstve, v ktorom som hral, sme boli dobrá partia. Vážil som si všetkých spoluhráčov. Po každom zápase sme si išli niekam sadnúť a porozprávať sa,“ spomína. Mrzí ho, že keď stredná generácia prestane hrať, malý futbal v Lučenci zanikne. Ján Lavrík však naďalej bude chodiť na zápasy ako rozhodca. „Futbal je môj život, som na ihrisku každý deň, aj keď nemusím,“ dodáva.
