Kedy ste začali s futbalom a aké boli vaše začiatky?
- S aktívnym futbalom som začínal v roku 1970 ako dorastenec TJ Družstevník Sklabiná, vtedy žiacke súťaže neexistovali. Hrali sme v okresnej súťaži. Potom sme postúpili do prvej triedy a hneď prvý rok sme skončili na druhom mieste. Postup do krajských majstrovstiev nám unikol o vlások. V roku 1974 som odohral prvý prípravný zápas za dospelých a následne som sa prebojoval do základnej zostavy „A“ mužstva, ktoré učinkovalo v I.B. triede a následne v I.A. triede. V rokoch 1978 - 1980 som počas základnej vojenskej služby hral divíziu za RH Domažlice. Po vojne som mal len jedno pôsobisko, a to TJ Sklabiná. Striedavo sme boli v okresnej súťaži či terajšej V. lige. V prípade potreby mužstvu ešte stále pomôžem. Odohral som nespočetné množstvo zápasov, v ktorých som strelil zhruba 450 gólov.
Máte vo futbale aj svojho nástupcu?
- V klube mám aj svojho nástupcu, ktorý však góly nedáva. No snaží sa im zabraňovať. Môj syn je totiž brankárom nášho mužstva, teda niekedy aj mojim spoluhráčom.
Baví vás funkcia manažéra futbalového klubu?
- Dlhé roky som nielen funkcionárom, ale tiež trénerom tej najmladšej garnitúry, a to žiakov. Pod rukami mi prešlo veľa chlapcov a mnohí sa uplatnili aj v mužstvách dospelých, niektorí aj vo vyšších súťažiach. Práca so žiakmi ma veľmi baví. Sú vo veku, kedy sú formovateľní a môžu sa najviac naučiť.
Aký je váš najkrajší futbalový zážitok?
- Moje najkrajšie futbalové zážitky sa spájajú s vojnou. Zahral som si na viacerých ligových štadiónoch, ale hlavne spomínam na zápas v Chebe s prvoligovou RH CHEB. Mojím gólovým volejom sme zvíťazili 1:0.
Má vaša manželka pre futbal pochopenie?
- K tomu, že som sa mohol dlhé roky venovať svojím futbalovým aktivitám, vďačím aj dobrému rodinému zázemiu a tiež vďaka pochopeniu svojej manželky.
Aké sú vaše futbalové plány?
- Futbalové plány sa spájajú hlave s výchovou najmladšej generácie. Chcel by som zažiť, aby niektorý chlapec, ktorého som vychoval, hral v prvoligovom klube.
