Za bránami Reedukačného ústavu v neveľkej obci v okrese Rimavská Sobota si odpykáva trest mládež od dvanásť do šestnásť rokov. Prešľapy, za ktoré sa tu ocitli, sú rôzne. Drogy, záškoláctvo, krádeže, prostitúcia, vydieranie, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí sa dopustili najzávažnejšieho trestného činu – vraždy. Momentálne je v ústave približne šesťdesiat detí. Rozdelené sú do výchovných skupín a za dobré správanie dostávajú body. Poslaním zamestnancov ústavu je prevychovávať deti, ktoré sa dostali na šikmú plochu. Väčšina z nich je zo znevýhodneného sociálneho prostredia a má rôzne psychosomatické problémy. Chlapci, ktorí plánovali pri úteku aj vraždu, majú na svojom konte už viaceré trestné činy. Jeden pochádza z Banskej Bystrice a druhý zo Senice. Vychovávateľa chceli zneškodniť nožnicami, železným hákom a drevenou násadou. Utiecť chceli v noci z devätnásteho na dvadsiateho septembra. Vyšetrovateľ ich už obvinil z prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy formou spolupáchateľstva. Mladistvým hrozí väzenie od 10 do 12, roka.
„Zariadenie pre problémovú mládež máme v dedine už štyridsaťdva rokov. Zatiaľ som o podobnom prípade nepočul. Občas sa stane, že odtiaľ niekto utečie. Ale tie deti sa neskrývajú v našej dedine. Bol som tam niekoľkokrát, majú to tam pekné a podľa mňa majú dostatok slobody. Obyvatelia sa na ich správanie nesťažujú. Vídavať ich chodiť po dedine v skupinkách, ale tí, čo majú vychádzky, chodia aj vo dvojici a bez vychovávateľa,“ hovorí starosta Čerenčian Miloš Očenáš.
„Nikdy sme s tými deťmi nemali problémy. Náš dom je neďaleko „polepšovne“. Ani nevieme, že sú tu. O pripravovanej vražde a úteku som nepočula,“ hovorí dôchodkyňa Helena Vengrínová.
„V minulosti, ale bolo to ešte za čias totality, tu bývali chovanci, ktorých prepustili. Po troch rokoch sa vrátili do dediny a vykradli krčmu aj obchod. Odvtedy sa však nič podobné nestalo. Je tu kľud,“ tvrdí miestny krčmár.
„Žijeme v jednej obci. Ale to, čo sa deje za plotom ústavu, nevieme. Podľa mňa by sme mali byť lepšie informovaní,“ myslí si tunajšia predavačka.
Za plotom ústavu sa skrývajú príbehy detí zo života. Sľuby tu treba brať s rezervou. Platia tu prísne pravidlá. „Vychovávateľom som už viac ako päť rokov. Riaditeľ je na služobnej ceste, máme zákaz podávať akékoľvek informácie do médií. Poviem len toľko, že medzi tými deťmi sa tiež nájdu také, ktorých ani polepšovňa nezmení. Sú tam dievčatá s tvárami ako bábiky, ktoré fetovali, kradli, chodili poza školu. Mali sme chlapca z dediny neďaleko Klenovca, ktorý zavraždil dôchodkyňu. Ale aj takého, ktorý ráno začínal s tabletkami a tvrdým alkoholom. Mnohí z nich majú sklony k agresivite a šikanovaniu,“ povedal jeden z vychovávateľov.
Zástupkyňa riaditeľa Reedukačného ústavu bola na informácie skúpa. „Nehnevajte sa, dohodli sme sa, že akékoľvek informácie pre médiá poskytne riaditeľ,“ stroho skonštatovala.
Gabriel Bodnár vo štvrtok a ani v piatok nedvíhal telefón. Údajne bol na služobnej ceste.
