Modeloval lietadlá a teraz je poľovníkom
Starosta Dobroče si myslí, že najmä v poslednom období má voľného času málo. Občas sa mu stane, že je síce doma telom prítomný, ale myseľ lieta niekde inde.
„Funkcia starostu si vyžaduje byť svojim voličom k dispozícii aj dvadsaťštyri hodín denne. Zastávam ju už 32 rokov. Niekde som počul, že na Slovensku sme už len piati takíto veteráni. Ale zatiaľ nemám tie moje baterky vypálené,“ s patričnou dávkou humoru hovorí Ján Krnáč.
Pri našej otázke, akým záľubám sa venuje, si povzdychne a spustí: „Približne štyridsať rokov som modeloval lietadlá. Nad jedným modelom som dokázal presedieť aj týždne. Bolo to náročné na čas. Všetky lietali a ja som mal z nich radosť. Je to dobrý pocit, keď vyleziete na kopec a na oblohe sledujete model, ktorý ste si zhotovili vlastnými rukami. Možno sa raz k modelárstvu vrátim. Teraz je mojim koníčkom poľovníctvo. V tomto období je jelenia ruja. Večer si zvyknem na motorke vyjsť do lesa a počúvam ručanie jeleňov. Ich volanie zaznieva na veľké vzdialenosti. Sú nepokojné, búšia parohmi do kríkov, vyhadzujú zadnými nohami. Vyznávajú lásku jeleniciam.“
Ján Krnáč je členom Poľovníckeho združenia Dobroč. Na zvieratá nielen rád poľuje, ale sa o ne aj stará.
„Poľovnícke príbehy sú studnicou nápadov pre pero spisovateľa. Raz sa na poľovačku vybrali dvaja kamaráti. Jeden šiel o polhodinu skôr ako jeho kolega. Vybral si strom, vyliezol naň a čakal na zver. O chvíľu sa pri tom istom strome objavil aj druhý poľovník. Ten si ho však nevšimol. Vyliezol na strom a keď mu jeho spoločník potočil klobúkom, od strachu takmer dostal infarkt. No a zo mňa si moji starší kolegovia tiež parádne vystrelili. Aby som v lese nešuchotal, kázali sa mi vyzuť. Bosý som šiel hodný kus. No to som ešte dobre obišiel, niektorých vyzliekli aj z nohavíc,“ hovorí starosta.
Má rád hokej a chce pokoriť Gerlach
Starostu Veľkej Vsi môžete trikrát do týždňa stretnúť na zimnom štadióne v Lučenci. Jeho koníčkom je hokej.
„Začínal som v teplákach, no dnes už mám dobrú výstroj. No aj tak sa stane, že domov prídem s modrinami,“ hovorí Jozef Líška. Aj on patrí medzi tých, ktorí sedia na stoličke starostu viac ako dvanásť rokov a z roka na rok majú menej a menej voľných chvíľ.
„Je to večný problém. Skĺbiť prácu, rodinu a koníčky. No baterky sa niekde dobiť musia. Ja si ich dobíjam pri hokeji a turistike. Mojim snom je vystúpiť na Gerlachovský štít, ktorý je vysoký 2654 metrov. No keďže tam nevedie turistický chodník, výstup je možný len s horským vodcom. Vlani sme mali jedného prisľúbeného, no potom odišiel do zahraničia.“
Kanady si starosta obúva nielen na zimný štadión. Ak to počasie dovolí, majú v obci vlastné klzisko. „Na tenisovom kurte. Chodia sa naň vyšantiť všetky vekové kategórie. Ja si tiež rád v takýchto chvíľach zaspomínam na časy, keď som sa ako chlapec tešil takmer každej zamrznutej mláke,“ dodá Líška.
Miluje country hudbu, turistiku a stolný tenis
O starostovi Málinca možno povedať, že má energie na rozdávanie. Súťažne hrá stolný tenis, venuje sa turistike a miluje contry muziku.
„Mojim najobľúbenejším country spevákom je Michal Tučný, ktorý už nie je medzi nami. Kto by nepoznal piesne ako Báječná ženská, Posledný kovboj, U nebeských bran či Já budu žít navěky? Sú nadčasové a spieva si ich niekoľko generácií. Podobne ako jeho aj mňa gitara sprevádza už dobrých pár rokov. Rád si zahrám pri ohníčku. Mám drevenicu nad Málinskou priehradou. Okná ako dlaň, veranda a hory okolo. Čo viac si môže priať milovník country hudby? Rád tam trávim voľný čas,“ tvrdí Igor Čepko.
Od októbra do mája mu dva dni v týždni zaberá stolný tenis. „Jeden tréning trvá dve hodiny a zápas aj tri. Hráme štvrtú ligu. Mrzí ma však, že k tomuto športu nevieme priviesť mladých ľudí. Tí radšej vysedávajú pred počítačom,“ posťažuje si. V okolí má zlezené všetky kopce, ale aj Rysy, Poľanu či Kriváň. „Raz do roka chodíme do hôr na takzvanú pánsku jazdu. Zabavíme sa, zlezieme kopec a potom máme po celý rok na čo spomínať. No a aby naše manželky na nás nešomrali, raz do roka starostovia okolitých obcí zoberú na spoločný výlet do hôr aj svoje polovičky.“
Spôsob využitia voľného času veľa napovie o človeku. Aj keď si starostovia sťažujú na nedostatok voľného času, svoje záľuby nezavesili definitívne na klinec. Starosta Dolnej Strehovej miluje folklór, Jozef Sakala z Uhorského cyklistiku, starosta Ďubákova, podobne ako jeho kolegyňa zo Šoltýsky, prírodu. Koníčky a záľuby sú otázkou prístupu k životu. Ak chceme zostať v duševnej kondícii, nemali by sme na relax zabúdať.
