Na túto neľahkú otázku, lebo o uchádzačov núdza nie je, musí onedlho nájsť prijateľnú odpoveď starosta a obecní poslanci. Veď sociálne byty sa nestavajú každý deň. Je to presne naopak. Záujemcov je veľa, no obec si nechce nepremysleným odovzdaním bytov potenciálnym neplatičom vyrobiť ďalší sociálny problém. Otázka, komu byty prideliť, totiž už pred vyše rokom vyvolala v dedine rozruch.
Byty nesú pečať dvoch odlišných prístupov
Prestavať starú obecnú školu na účely sociálneho bývania sa rozhodlo bývalé vedenie obce. Väčšina ľudí s týmto riešením nesúhlasila. Obec však na rekonštrukciu získala peniaze od štátu a tak sa s prestavbou začalo. Predchádzajúci starosta Ján Fanči dal už predtým umiestniť na dvore školy drevené bunky. Do nich nasťahovali rómske rodiny, ktoré boli bez strechy nad hlavou. Nájomné v nich je naozaj sociálne. Len 1600 slovenských korún za mesiac. Nájomníci sú však podľa súčasného starostu Mariána Lenharda aj tak neplatičmi. Dve bunky vraj dokonca odpojili od elektriny.
Ľudia zo susedstva sa boja, že keď k súčasným problémovým rodinám pribudne desať ďalších, vznikne nový sociálny problém pre celú dedinu. No v prvom rade si to vraj odnesú oni, najbližší susedia. Väčšina z nich sa už vlani obávala pomsty tamojších prisťahovalcov. Preto odmietali pod svoje vyjadrenia uvádzať mená. Otázky odbíjali slovami: „Choďte sa tam pozrieť a uvidíte sami.“
Niektorí členovia rodín bývajúci v sociálnych bunkách boli skutočne veľmi agresívni. Starí ľudia zo susedstva by im len ťažko vedeli oponovať. Od nás sa dožadovali nových sociálnych zariadení i pridelenia bytov v budove školy. Starosta vedel, prečo tam s nami radšej nešiel. Pritom mal v rukách tromfy. Už vtedy si nájomné riadne neplatili.
Viacerí Lovinobančania, hrdí na históriu obce, uvádzali ešte jeden argument. Stará škola je totiž v zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Cez povstanie v nej bola partizánska nemocnica. Vyslovovali obavy, že ak tam obec nasťahuje sociálne neprispôsobivé rodiny, kultúrna pamiatka sa za pár rokov úplne zdevastuje. A nielen škola. Do centra obce je to necelých tristo metrov.
Na ťahu je obecné zastupiteľstvo
Obecné zastupiteľstvo prijalo k postupu pri prideľovaní sociálnych bytov všeobecne záväzné nariadenie. Podľa neho byt nedostane nikto, kto má voči obci nevyrovnané záväzky. Zároveň by nemal byť ani len potenciálnym neplatičom. Podľa uznesenia obce to znamená, že príjem na jedného člena rodiny by nemal byť nižší ako dve tretiny sumy životného minima. Stanovili aj hornú hranicu. Tá by u uchádzača nemala presahovať trojnásobok minima.
Žiadosti, ktoré doteraz dostali, podľa Mariána Lenharda tieto obcou požadované údaje neobsahujú. „Zatiaľ nám prišlo okolo pätnásť žiadostí. Väčšina uchádzačov sú ťažko prispôsobivé rodiny. Zo starších ľudí, ktorým by sme mali pomôcť najprv, nás o byt nepožiadal ešte nikto. Je to ovplyvnené faktom, že v bunkách vo dvore školy bývajú rodiny, ktorých sa starí ľudia oprávnene boja,“ tvrdí lovinobanský starosta.
Väčšina ľudí v dedine si želala, aby sociálne byty dostali starší občania. Takí, čo sa už nevládzu o seba postarať. Tých je v Lovinobani dosť. No prítomnosť rodín vo dvore školy túto možnosť už vopred vylučuje. Nezdá sa, že by to malo niečo spoločné s rasovými predsudkami. Skôr je to o názore na spôsob života, prípadne i o nárokoch na jeho pokojné dožitie. Ak by starí ľudia boli sústredení na jednom mieste, dala by sa im zabezpečiť opatera omnoho jednoduchšie. Možno by sa bolo našlo niekoľko opatrovateľov i z mladých rodín žijúcich v tom istom dome. Viacerí Lovinobančania si o takomto riešení mysleli, že obec by zabila dve muchy jednou ranou. No rodiny, ktoré vo dvore bývajú teraz, toto riešenie znemožnili.
Na ťahu je teda obecné zastupiteľstvo a starosta. Musia nájsť riešenie tohto ťažko dešifrovateľného rébusu. Nech rozhodnú akokoľvek, všetkým určite nevyhovejú. Najvážnejšie je, že toto rozhodnutie bude mať dlhodobé dôsledky. Ak sa neurobia dostatočné opatrenia, neďaleko od centra obce môže vzniknúť nové „asociálne“ hniezdo neplatičov. Už teraz si obec nevie rady s rodinami, ktoré bývajú v dočasných bunkách vo dvore. Ako si poradí, ak k nim pribudne niekoľko ďalších neplatičov? Budú sa na ich inkaso skladať všetci ostatní občania? Vôbec to nebude ľahké rozhodovanie.
Aj v susedstve žijúci Rómovia si myslia, že byty by mali dostať len slušné rodiny. Obec tak musí vymyslieť, ako z rôznych kategórií sociálne odkázaných dať do sociálnych bytov takých, čo si sociálnu odkázanosť nezavinili sami. Teda v podstate slušných. Alebo im musí pomôcť, aby sa slušnými mali možnosť stať.
