„Kedysi nebol dedinský futbal na takej úrovni, ako je dnes. Boli sme radi, keď sa na ihrisku stretlo osem – deväť hráčov,“ začína rozprávanie bývalý futbalový funkcionár. Po stredoškolskom štúdiu uchopil v rodných Kamenných Kosihách futbalové opraty do svojich rúk. Zostavil tím z hráčov piatich obcí. V TJ Kamenné Kosihy tak nehrávali len domáci chlapci, ale aj hráči z Trebušoviec, Ďurkoviec, Seľan a Širakova.
Prvé úspechy
„Oslovil som všetkých, o ktorých som vedel, že vedia hrať túto hru a na ihrisku by doslova nechali srdce. Pamätám si na prvé sústredenie v Balašských Ďarmotách. Zarobili sme si naň na brigáde v miestnom družstve. Bolo to 925 korún. V susedstve Ďarmôt je slovenská dedinka. Tam sme zorganizovali priateľský zápas. Skončil remízou 3:3,“ spomína J. Máňa.
Hneď prvý rok sa mužstvu z Kosíh podarilo postúpiť zo IV. triedy okresnej súťaže do tretej. Nasledujúci rok bol opäť úspešný, a tak sa futbalisti z malej dediny Veľkokrtíšskeho okresu ocitli v druhej triede.
„Boli to krásne časy. Dedinčania držali spolu, vážili si jeden druhého. Dnes sa už v športe točia veľké peniaze. Nečudo, že nastala rivalita. My sme kedysi nevedeli, čo je to hrať futbal za peniaze. Vážili sme si jeden druhého a mali sme jeden cieľ. Hrať futbal zo srdca,“ hovorí dôchodca, ktorý bol aktívnym hráčom do svojich 26 rokov.
Začiatky v Rapovciach
Do Rapoviec sa prisťahoval v roku 1974. Aj v novohradskej obci sa hneď začal angažovať vo futbale.
„Všimol som si, že sa tu nemá kto starať o mládež. Rapovce sa vtedy nachádzali v IV. triede okresnej súťaže. Pamätám si, že na začiatku môjho pôsobenia v Rapovciach sa strhla bitka s Lipovanmi. Mladí boli spojení s Mikušovcami a nemal kto s nimi chodiť na zápasy a robiť im zápisy. Tak som sa tejto úlohy zhostil ja. V tom čase tu pri futbale pôsobil kamarát Zolo Varga. Spolu s ním aj s mužstvom sme vycestovali na zápas do Kokavy nad Rimavicou. Tu som zbadal, že chlapci majú sľubnú budúcnosť,“ spomína Jozef, ktorý v obci zostavil družstvo žiakov a tak dospelí automaticky postúpili do III. triedy. „Bol to predpis, že keď má niekto mládežnícke družstvo, tak automaticky dospelí hrali o triedu vyššie,“ dodal.
Budovanie športoviska
Rapovský futbal sa začal vzmáhať. Darilo sa žiakom, dorastu aj mužom, ktorí postúpili do najvyššej okresnej súťaže.
„V priebehu štyroch rokov sa všetko zmenilo. Futbal si získal nielen srdcia dedinských chlapcov, ale aj divákov. Ja som trénoval žiakov a dorast. Trénerom dospelých bol Jožko Berky a neskôr Meszároš. Okrem toho sme začali uvažovať o novom športovom areáli. Bol najvyšší čas začať ho budovať, pretože sme nemali ani sociálne zariadenia. Okrem starej budovy tu nebolo nič,“ vysvetľuje Jozef, ktorý sa v roku 1982 stal jedným z držiteľov čestného uznania. Spolu s ostatnými nadšencami sa v obci podarilo zrekonštruovať starú budovu, vybudovať šatne aj sociálne zariadenia.
„Bola to náročná akcia. Už v tom čase vyšla na milión päťstotisíc korún,“ dodal J. Máňa a podotkol, že sa špekulovalo aj s tribúnou.
„Zatiaľ ju nemáme, ale verím, že onedlho bude postavená. Náš starosta bol kedysi aktívnym hráčom a je veľkým fanúšikom futbalu. Pre tento šport robí a určite aj spraví všetko, čo je v jeho silách. Doposiaľ nám vždy vyšiel v ústrety a pomohol, kde sa dalo.“
Významné zápasy
Rád spomína na zápasy, ktoré boli pre malú obec kedysi významné.
„Mali sme tu na turnajoch mužstvá z Detvy, ktorá v tom čase hrávala v II. lige, Lučenec, ktorý pôsobil v III. lige, Veľký Krtíš či Fiľakovo. Na zápas s Veľkým Krtíšom si dobre pamätám. Krtíšania hrali vtedy v III. lige. Ich káder pozostával z kvalitných hráčov. Zlomili nás až v poslednej minúte, kedy sa im podarilo vsietiť dva góly. Na zápas prišlo 500 ľudí a predalo sa päť kotlov guľášu,“ usmeje sa J. Máňa, ktorý bol predsedom TJ v Rapovciach od roku 1976. V tom čase miestny futbal podporovalo družstvo.
„Dávali nám 500 korún mesačne a zadarmo autobus. Šoférovi stačilo zaplatiť 100 korún. Veru, vtedy sa dal za malé peniaze robiť veľký futbal,“ povie dôchodca. Na začiatku tohtoročnej jesennej sezóny sa rozhodol po 33 rokoch predsednícku funkciu prenechať mladšiemu nástupcovi.
Chlapcom drží palce
„Zdravie už neposlúcha tak ako kedysi. V športe by mala pôsobiť mladá krv. Určite však budem naďalej sledovať dianie v rapovskom futbale. Dnes máme dobré mužstvo, ktoré má v pohode na postup do V. ligy. Chlapcom by som to doprial, aj keď zostaviť kvalitný tím nie je jednoduché. Mnohí hráči odchádzajú za prácou do zahraničia. Aj teraz máme piatich v Anglicku. Káder dopĺňame hráčmi zo susedných dedín. A to je podľa mňa najlepšie. Z vlastnej skúsenosti viem, že dedinčania aj dnes dajú do futbalu srdce. Som presvedčený, že keby sa nám na jar podarilo postúpiť do V. ligy, tak sme dnes určite v prvej šestke. Rapovčania vedia bojovať a zároveň si aj ceniť súpera. Futbal je pekná hra. Pre mňa tá najkrajšia,“ zakončil J. Máňa.
