Arnold Štromajer v sklárňach odpracoval takmer pol storočie. Má deväťdesiatšesť rokov a je najstarším žijúcim sklárom v Utekáči. Zdravíčko aj pamäť mu ešte dobre slúži. Od začiatku roku žije pri svojej dcére v Kokave nad Rimavicou. No v mysli sa často utieka domov, do Utekáča.
„V sklárni som odpracoval 45 rokov. Môj otec bol hutmajster. Mal ma teda kto zaučiť. Deň v huti začínal skoro ráno a končil o tretej,“ spomína pán Arnold.
Fabrika dávala obživu mnohých rodinám.
„Škoda bolo tej fabriky. Keby fungovala, mnohé rodiny by sa v Utekáči mohli mať lepšie. Tí šikovnejší odišli za robotou do sveta a tí, čo ostali, sa pretĺkajú životom, ako sa dá,“ hovorí najstarší sklár. Sklárske rodiny neboli bohaté. Ten, kto sa lepšie obracal, mal okrem poľa aj takzvaný tálik. Bol to kúsok zeme, kde sa väčšinou sadili zemiaky a fazuľa. Na jeseň zvykli do suda tlačiť kapustu. Tá nesmela chýbať v žiadnej rodine.
„Ako deti sme sa hrávali guličky, keď sme boli väčší, pigu. Piga bola krátke drevo, ktoré sme na obidvoch stranách zastrúhali do špicu. Potrebovali sme aj palicu, ktorú sme volali čabak. Na zemi sme si vyznačili kruh, čiže grajz. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Prvá mala v ruke pigu a čabak. Druhá skupina mala za úlohu chytiť ostrú palicu. Bola to dosť nebezpečná hra. Postup bol taký, že pigu sme položili do kruhu a druhou palicou sme ju silno udreli po konci. Keď vyletela do ľuftu, bolo ju potrebné odraziť druhou palicou, teda čabakom,“ vysvetľuje už dávno zabudnutú hru starký Arnold. Pamätá si aj na takzvaný škrek.
„Chodili naň len tí odvážnejší. Nie zo zábavy, ale z potreby, aby bolo čo do hrnca. Najskôr si vyhliadli strom, na ktorom sa zlietavali vtáky. Potom si na ňom zmajstrovali drevenú búdu. Konáre aj prístrešok natreli lepidlom a za pomoci špeciálnej píšťalky vábili väčšie vtáky. Keď prileteli, prilepili sa, chytili ich a končili v hrnci. Na „škrek“ sa v Utekáči prestalo chodiť v štyridsiatych rokoch,“ hovorí dôchodca.
Prežil dve svetové vojny. Pamätá si Slovenský štát a jeho tvár už zďaleka nie je mladá. No ešte keď oslavoval deväťdesiat rokov, pretancoval celú noc. Dnes si užíva pokojné dni staroby u svojej dcéry Jarmily Vargovej. Najstaršiemu žijúcemu sklárovi želáme ešte veľa pokojných rokov v kruhu svojej rodiny.
