Hriňová je malé mestečko. Spomienky na tragédiu spred roka sú pre jej obyvateľov stále bolestivé. Autobus viezol folkloristov z tunajšieho súboru Hriňovčan. Obete nehody boli členovia tohto obľúbeného súboru. Autobus havaroval v časti Snohy. Vodič autobusu stihol zakričať, že mu odchádzajú brzdy. Niektorí cestujúci sa chytili za ruku, iní sa nahrnuli dozadu. Od toho okamihu ubehlo len niekoľko sekúnd, kým autobus neprerazil zvodidlá a zrútil sa do hlbokej priekopy. Polícia ešte v novembri minulého roka obvinila vodiča autobusu, 41-ročného Vladimíra U, z prečinu všeobecného ohrozenia. K vyšetrovaniu boli prizvaní aj znalci z odboru dopravy, z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorí vypracovali posudok. Podľa ich vyjadrení mohol vodič dopravnej nehode zabrániť, keby nešiel tak rýchlo. V danom úseku by bola bezpečná rýchlosť 39 kilometrov za hodinu, no vodič išiel 55–kilometrovou rýchlosťou. Pri takejto neprimeranej rýchlosti musel často brzdiť, čo zapríčinilo zlyhanie bŕzd. Polícia po roku prípad uzavrela. Vyšetrovateľ podal návrh na uzavretie dohody o vine a treste. Trest navrhne prokuratúra. V prípade uznania viny hrozí Vladimírovi vyše desať rokov väzenia. Pri dohode môže súd schváliť nižší trest.
V autobuse smrti sedel aj syn pani Vreštiakovej z Hriňovej. Veľa si z nehody nepamätá.
„Sedel som vzadu. Spomínam si len na tie brzdy, na pád do rokliny už nie. Asi som bol v bezvedomí. Ani neviem, ako som sa tým strmým kopcom vyškriabal na cestu. Všade bola tma. Chcel som privolať pomoc. Potom som zbadal auto, bola to teta Matušovičová. Nerád na to spomínam. Piati z toho autobusu zomreli. Bol medzi nimi aj môj kamarát Maroš Paprčka,“ hovorí. Mal šťastie, sedel na dobrom sedadle. Skončil s rozbitou hlavou, ktorú mu zašili. Po šiestich stehoch zostala len malá jazva. Rany na duši sú väčšie. Od havárie vraj na svet pozerá inými očami.
Na vodiča mnohí Hriňovčania pozerajú ako na chudáka, ktorého výčitky a obviňovania budú sprevádzať do konca života. V autobuse sa viezla aj jeho rodina.
Hriňovčan nezanikol, súbor funguje ďalej. Na mieste tragédie sa poslednú augustovú nedeľu zišli zástupcovia mesta, príbuzní, priatelia, ale aj celkom neznámi ľudia, aby tu osadili kríž, položili kvety, zapálili sviečky a zaspomínali na obete nehody.
