Mobidom, tak sa nový vlastník Kotvy volá, sa chce v prvej etape rekonštrukčných prác zamerať na úpravu pláže. Podľa Ivana Badinského, konateľa a 50–percentného spolumajiteľa firmy, chcú pláž dostať na úroveň porovnateľnú so špičkovými prímorskými plážami v Chorvátsku či Grécku. „S prácami naplno začneme na jar budúceho roku. Teraz areál preberáme od obce. Začíname vykášať trávnaté plochy kempingu. Podarilo sa nám nájsť projektanta, ktorý to tu celé navrhoval. Pri rekonštrukcii s ním budeme spolupracovať. Nič zásadne meniť nechceme. Pôvodné funkcie, ktoré sa osvedčili v minulosti, ostanú zachované. No kemping, rovnako ako pláž, musí spĺňať kritériá európskeho štandardu. Všetko naraz robiť nemôžeme. Hlavnou náplňou je tu kúpanie a preto začneme s plážou,“ tvrdí konateľ spoločnosti.
Spokojný je aj starosta Ružinej Ivan Kliment. Areál predali za sumu, ktorú málokto očakával a obec sa zároveň zbavila bremena, čo bolo nad jej sily. „Rekreačný areál nás mnoho rokov zaťažoval a dedine prinášal skôr straty ako zisk. Nikdy sme nemali kapitál a dostatočne kvalifikovaných ľudí na jeho prevádzkovanie. Teraz získavame do obecného rozpočtu dvanásť miliónov korún. Nový majiteľ nám bude platiť dane. A hlavne, je tu predpoklad, že Kotva - kemping i pláž, znovu ožijú. Doteraz nám robili skôr hanbu,“ zdôveruje sa nám starosta.
Obec Ružiná získala rekreačný areál Kotva do vlastníctva začiatkom deväťdesiatych rokov delimitáciou od Okresného národného výboru v Lučenci. Od ukončenia stavby priehrady v polovici sedemdesiatych rokov ho prevádzkoval štátny podnik Novohradské reštaurácie a hotely. V špičke sezóny nebolo výnimkou, keď tu cez deň napočítali aj pätnásťtisíc hostí. Celý areál sa rozširoval dosť živelne. Ako pribúdal počet hostí, tak sa postupne pristavovali, nadstavovali a dorábali ďalšie ubytovacie a stravovacie zariadenia. Podnik reštaurácií to budoval na svoje možnosti a tak zvládal aj prevádzku. Na letnú sezónu sem popresúval pracovníkov z vyľudneného mesta a na brigády najímal prázdninujúcich študentov. Obec takéto možnosti nemala a tak sa areál snažila prenajímať. Ani jeden nájomca však nechcel investovať do potrebných opráv. Preto tu všetko z roka na rok chátralo. Zariadenia a technológie zostarli i morálne. Dnes už ďaleko zaostávajú za bežným štandardom. Investície sú pre spustenie areálu do riadnej prevádzky nevyhnutné, lebo väčšina zariadení už nevyhovuje ani hygienickým normám.
Koncom minulého tisícročia nastali aj problémy s vodou v jazere. Okolité dediny Divín a Ružiná nemali vybudované čistiarne odpadových vôd. Voda však bola znečistená aj splavovaním dusičnanov z okolitých, až príliš intenzívne obhospodarovaných, polí. Premnožovali sa sinice a riasy. Voda prestávala plniť sprísňujúce sa hygienické normy. Už niekoľko rokov za sebou však jazero tvrdé európske normy neprekračuje. Obce postavili čistiarne a na pláže sa vracajú bývalí zákazníci. Lenže na ružinskej strane nenachádzajú takmer žiadne služby. Niet tu záchodov ani spŕch. O reštauračných službách je zbytočné i hovoriť. Sú tu otvorené len tri provizórne bufety. Skrátka, cestovný ruch na Kotve dostáva poriadnu facku, hoci väčšina samospráv vidí svoju budúcnosť práve v jeho rozvoji.
Obec s predajom autokempingu, reštaurácie a pláže váhala takmer pätnásť rokov. Viacerí ľudia, čo sa vo veci vyznali, tvrdili, že Kotvu by nekúpili už ani za symbolickú korunu. Vyskúšali viaceré spôsoby prevádzky. Mali nájomníkov i obecný podnik. Doteraz sa aspoň o pláž staral miestny športový klub. Výsledky však boli také, že areál čoraz viac chátral. Začiatkom tohto leta sa obecné zastupiteľstvo konečne rozhodlo urobiť rázny krok a Kotvu predať. Verme, že pri výbere investora malo šťastnú ruku. Rozvoju turizmu v celom regióne by to výrazne pomohlo.
